Akú vodu najčastejšie pijete? Uprednostňujete balenú? Prečo sa pýtam práve na balenú vodu? Pred pár dňami som si pozrela nezávislé testy balených vôd na českej televízii Stream.cz a ostala som nemilo prekvapená. Osobne balené vody pravidelne nekupujem, iba v ojedinelých prípadoch, keď sme niekde na cestách.
No keď občas vidím ľudí pri pokladni, aké veľké množstvá balených vôd nakupujú, kladiem si otázky: Vedia ľudia akú vodu pijú? Čo obsahujú balené vody: pitné, pramenité, minerálne a dojčenské, ale aj ochutené? Aká je ich kvalita? Ktoré balené vody sú plné pesticídov? Ktoré baktérií? A ktoré v sebe majú chemikálie z plastového obalu?
Či si kúpite jednu fľašu, alebo celý kartón, účel je väčšinou rovnaký: zahasiť smäd!
Prioritným účelom, ktorý by ste od balenej vody mali očakávať, je jej kvalita. Tzn., že balená voda musí byť zdravotne nezávadná (táto požiadavka bezvýhradne platí hlavne pre dojčenské vody)!
Čo by teda mala spĺňať balená voda, aby nebola len prostriedkom na zahasenie smädu, ale aby bola prínosom pre organizmus? Nemala by určite obsahovať: • stopy pesticídov • chemické konzervanty • baktérie • chemické látky uvoľňujúce sa z plastového obalu • nadmerné množstvo cukru, umelých sladidiel.
Vyššie spomínané látky, ak sú obsiahnuté v balených vodách, môžu skôr, či neskôr v organizme spôsobiť komplikácie (baktérie – tráviace problémy, cukor – obezita, chemické látky – oslabenie imunity).
Tomuto sa dá predísť iba tým, že budete mať dostatok informácií na základe ktorých sa môžete rozhodnúť: „Budem, či nebudem piť balené vody, ktoré sú pre zdravie nevhodné?“
Aká je kvalita balenej vody a ako dopadli testy?
Testom prešli niektoré pitné, pramenité, minerálne a dojčenské, ale aj ochutené vody. Pozrite si nasledujúce videá od Stream.cz. Testy boli robené v Čechách, no testované boli sa aj slovenské vody.
Nezávislé testy balených vôd + Bonus kompletné výsledky
 |
 |
Nezávislé testy ochutených vôd a minerálok + Bonus kompletné výsledky
 |
 |
Ako ste mohli vidieť vo videách, kvalita niektorých balených vôd nie je až tak OK, ako ste si doposiaľ mysleli.
Teraz si možno kladiete otázku: „Čo s tým?“
Existuje iné riešenie, ako si dopriať zdravšiu a pre organizmus prospešnejšiu vodu? Áno, existuje jednoduchá a cenovo dostupná alternatíva ako získať chuťovo lahodnú vodu obohatenú o minerály 🙂
Alkalická filtrovaná voda s pH a ORP hodnotami vyrobená vo filtračnej kanvici
• Organizmus dôkladne hydratuje, efektívnejšie čistí telo od chemického odpadu.
 |
• Obohatí organizmus o alkalické minerály: vápnik, horčík, draslík a iné …
• Zamilujete si jemnú a čistú chuť vody, ktorú máte vždy po ruke. Už žiadne kupovanie a nosenie ťažkých balených vôd z obchodu.
• Zároveň šetríte prírodu. Veď si len predstavte, o koľko plastového odpadu ochránite prírodu nekupovaním plastových obalov.
• V lete príjemne osvieži, kanvica môže ísť do chladničky. Do vody môžete pridať citrón, iné ovocie, či bylinky.
• Alkalická voda je pocitovo a chuťovo mäkšia, filtráciou je zbavená napr. chlóru a hrubých nečistôt, či ťažkých kovov.
• Výsledkom pôsobenia vody je celkové zlepšenie stavu, viac energie, odolnejšia obranyschopnosť.
Ešte ste o Ionizovanej vode nepočuli?
Potom je správny čas zistiť, aké má Ionizovaná voda neobmedzené prínosy pre zdravie a imunitu, ale aj použitie v domácnosti
 |
3 DRUHY IONIZOVANEJ VODY, ktoré musíte poznať, ak si chcete POSILNIŤ a VYBUDOVAŤ SILNEJŠIU IMUNITU
- Takú, ktorá je schopnejšia chrániť organizmus a čeliť útokom rôznych patogénov z vonkajšieho prostredia.
- Áno, SILNÚ IMUNITU, ktorú treba každý deň budovať a podporovať, pretože iba ona dokáže pri správnom fungovaní včas rozpoznať a zneškodniť tých najmenších „cudzopasníkov“ vo vašom tele.
- ► Stiahnite si PDF brožúru a naučte sa, ako 3 druhy ionizovanej vody vďaka svojim výnimočným vlastnostiam priaznivo pôsobia pri:
- ✅ posilnení činnosti orgánov, zdravia a imunity
- ✅ problémoch s pokožkou a pri dezinfekcii povrchov, predmetov
- ✅ ako prevencia proti mnohým civilizačným ochoreniam
Ak kliknete myšou na ľubovoľné farebné (červené) slovo pred ktorým je znak malej šípky (›), otvorí sa Vám o tom viac informácií. Ak niektorý odkaz nefunguje, budem rada, keď mi o tom napíšete na mail: [email protected].
Upozornenie: Tento článok má informatívny charakter, obsah pochádza z dostupnej literatúry a Internetu.
Jej autorom nie je lekársky, alebo zdravotnícky školený odborník a nenesie žiadnu zodpovednosť v prípade nesprávneho použitia liečivých rastlín, odvodených produktov, alebo pri aplikovaní jednotlivých liečebných metódach. Pri akútnych zdravotných problémoch vyhľadajte svojho lekára.
Obsah stránky podlieha ochrane autorských práv. Preberanie, kopírovanie, šírenie článkov alebo ich častí bez súhlasu prevádzkovateľa je zakázané.
Doping – Wikipédia
| Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na použité zdroje a môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné overiť.Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Doping je v športe pravidlami zakázané používanie farmakologických stimulačných látok či prostriedkov pred súťažou alebo počas nej.
Doping sa objavuje vo vrcholových športových súťažiach od antiky, známejší je od poslednej štvrtiny 20. storočia. Býva pravidelne príčinou množstva škandálov. Z dôvodu možnému dopingu sú vrcholoví športovci povinní ihneď po skončení súťaží odovzdávať vzorky moču na analýzu. Prípadný pozitívny výsledok testu vedie spravidla k diskvalifikácii športovca zo súťaže a k odobratiu medaily.
Medzi zakázané látky patria napr. anabolické steroidy; zoznam zakázaných látok sa časom stále rozširuje.
Termín doping (pôvodom z anglického slovesa to dope, «užívanie drog») sa vo všeobecnosti používa na označenie používania zakázaných látok alebo metód v športe.
Odkedy Svetová antidopingová agentúra (WADA-SAA) v roku 2003 predstavila Svetový antidopingový kódex, nová edícia vyšla v roku 2009 a ďalšia v roku 2015, sa spomínaný termín rozšíril a využíva sa pri akomkoľvek porušení antidopingových predpisov uvedenom v tomto kódexe. 1.
januára 2015 sa do platnosti uviedol Svetový kódex z roku 2015, ktorý sa značne odlišuje od pôvodných dvoch verzií.
Doping je definovaný ako porušenie jedného alebo viacerých antidopingových pravidiel uvedených v kódexe.[1]:
- Prítomnosť zakázanej látky, jej metabolitov alebo indikátorov v tele športovca.
- Používanie alebo pokus o použitie zakázanej látky.
- Odmietnutie poskytnúť vzorku bez udania dôvodu alebo nejakým spôsobom sa vyhýbať odobratiu vzorky.
- Byť nezastihnuteľný na vykonanie testov mimo súťaže, nedodanie potrebnej dokumentácie alebo zatajovanie svojej polohy (trikrát za sebou po dobu 18 mesiacov).
- Podvádzanie alebo akýkoľvek pokus o podvádzanie počas kontroly.
- Držanie zakázaných látok alebo vykonávanie zakázaných metód.
- Predaj alebo pokus o predaj zakázaných látok.
- Podanie alebo pokus o podanie zakázaných látok športovcovi alebo napomáhanie, podnecovanie, zúčastnenie, zatajovanie alebo akékoľvek podieľanie sa pri porušení alebo pokuse o porušenie antidopingového predpisu.
- Spolupáchateľstvo. (Kódex 2015)
- Zakázaná spolupráca. (Kódex 2015)
O prípadnom dopingu sa dá hovoriť, ak dôjde k porušeniu niektorého z vyššie uvedených priestupkov. Ak sa preukáže, že športovec alebo jeho realizačný tím spáchali niektorý z priestupkov, stále majú nárok na postúpenie prípadu pred disciplinárnu komisiu, kde môžu prípadne dokázať svoju nevinu, taktiež majú právo podať odvolanie.
História
Nie je isté, odkiaľ slovo doping pochádza, niektorí ho spájajú so starým anglickým výrazom „dope“, ktorý označoval niečo ako pastu alebo mazivo, hoci dnes sa používa na všeobecné označenie liekov.
Encyclopædia Britannica ho pripisuje flámskemu výrazu „doop“, ktorý sa používa na označenie zmesi.
Taktiež sa stretneme aj s názorom, že pochádza z juhoafrického výrazu „dope“, ktorý označoval alkoholický nápoj, ktorý sa podával kvôli správnemu prevedenie slávnostných tancov.
Užívanie zakázaných látok alebo iných podporných prostriedkov s cieľom zlepšiť výkon registrujeme, odkedy vzniklo samotné súťaženie. Je známe, že pretekári, ktorí sa zúčastnili olympijských hier starovekého Grécka medzi 8. až 4. storočím pred Kr.
, dodržiavali osobitú životosprávu a pili špeciálne nápoje, ktoré im dodávali silu. Grécki športovci boli v tom čase bohato oceňovaní za výhru (v súčasnosti by sa dalo hovoriť o pol milióne eur), preto niektorí z nich vyhľadávali aj zakázané látky, pretože chceli za každú cenu vyhrať. Na konci 19.
storočia niektorí cyklisti často používali strychnín, kofeín a alkohol. Medzinárodná atletická federácia bola prvou organizáciou, ktorá v roku 1928 zakázala používanie dopingových látok. Väčšina medzinárodných športových federácií začala vykonávať dopingové kontroly od roku 1970.
Tieto kontroly sa však míňali účinku, pretože nedokázali zaznamenať prítomnosť anabolických steroidov, ktoré používali mnohí športovci už od roku 1960.
V polovici 20. storočia sa používanie anabolických steroidov (syntetizovaných od roku 1930) stalo tak bežných, že sa užívali od školských líg až po olympijské hry. Doping sa najrýchlejšie rozšíril v cyklistike, v boxe a vo vzpieraní.
Na letných olympijských hrách v Ríme v roku 1960 zomrel dánsky pretekár, Knud Enemark, na užitie amfetamínov. V roku 1967 počas pretekov Tour de France zomrel anglický cyklista, Tom Simpson, na vyčerpanie a dehydratáciu v dôsledku užitia amfetamínov a alkoholu.
Práve tieto dve tragické udalosti urýchlili zavedenie opatrení proti používaniu zakázaných látok v športe.
V 90. rokoch bola v centre záujmu technológia, vďaka ktorej sa detegovali látky v tele. Keďže výroba zakázaných látok neustále napredovala, bolo čoraz ťažšie ich odhaliť.
V dôsledku toho sa v roku 1999 založila Svetová antidopingová agentúra (anglicky World Anti-Doping Agency, odkiaľ pochádza skratka WADA), ktorá bojuje proti dopingu.
Použitie výrazu doping
V súčasnosti sa výraz doping používa najmä v športovom prostredí, nezávisle od jeho pôvodu. Používanie prísne obmedzených alebo zakázaných látok osobami, ktoré sa nevenujú športu (napríklad užívanie psychoaktívnych látok) patrí k problémom verejného zdravotníctva a antidopingové predpisy im nevenujú pozornosť.
Na druhej strane by sme si nemali mýliť problém používania dopingových látok s problémom závislosti na liekoch, ktorý má odlišný pôvod a charakter.
Používanie zakázaných látok alebo metód u zvierat (napríklad u dostihových koní) nie je zahrnuté v Svetovom antidopingovom kódexe a v prípade jazdeckého športu je používanie týchto látok jeho súčasťou.
Typy používaných látok
Existuje mnoho látok, ktoré športovci využívajú. Výber dopingovej látky závisí od farmakologického účinku, ktorý chce pretekár docieliť vzhľadom na praktizovaný šport.
Takže pri športoch, kde je potrebná sila prevažuje používanie androgénnych anabolických steroidov. Pri vytrvalostných športoch sa často používa krvný doping v rôznych podobách.
Pri športe, kde je nevyhnutná výbušnosť a agresivita sa využívajú stimulanty.
Jednou z najpoužívanejších dopingových látok je bezpochyby erytropoetín, známy ako EPO, glykoproteínový hormón. Využívajú sa aj iné látky ako napríklad propranolol, pemolín, amfetamíny, steroidy alebo testosterón.
Niekedy je náročné odhaliť nedovolené používanie látok, ak sú endogénne tvorené aj samotným organizmom. V takýchto prípadoch je nutné využiť veľmi sofistikované analytické postupy, aby sa preukázalo, že prítomnosť danej látky má exogénny pôvod (t. j. že bola prijatá dobrovoľne) a nie endogénne (t. j. že ju vyprodukoval samotný organizmus).
Medzi tri najťažšie vystopovateľné látky patria rastový hormón, nandrolón a erytropoetín, najmä kvôli ich pulzujúcemu vylučovaniu (prerušovane a v cirkadiánnom rytme, ktorý nie je konštantný a mení sa podľa hodín dňa). Je známe, že rastový hormón (somatotropín) sa vytvára v hypofýze, najmä v noci. Niektoré faktory dokážu zvýšiť jeho množstvo, napríklad arginín.
Na odhalenie nandrolónu (19-nortestosteron), ktorého hodnota je umelo stanovená na 2 ng/ml, sa využíva prítomnosť jeho dvoch hlavných metabolitov, 19-norandrostendión a 19-norandrostenediol.
Pri erytropoetíne je detekčná doba veľmi krátka (približne 18 až 40 hodín), čo z neho robí veľmi ťažko vystopovateľnú látku. Vždy sa vyskytnú patologické prípady, pri ktorých sa hodnoty látok v tele môžu meniť alebo dokonca prekročia umelo nastavené limity ako pri dopingu, bez toho, aby osoba skutočne úmyselne prijala zakázanú látku alebo spáchala trestný čin.
Externé odkazy
- Antidopingový výbor Slovenskej republiky
- Svetový antidopingový kódex
Referencie
- ↑ Svetový antidopingový kódex 2015 [online]. WADA, [cit. 2018-11-13]. Dostupné online. str. 15
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doping&oldid=6944718“
Antidopingové materiály
Svetový antidopingový kódex (Kódex) je hlavnou štruktúrou antidopingového systému, ktorý stanovuje pravidlá, ktoré športovci musia dodržiavať. Cieľom Kódexu je chrániť práva čistých športovcov. Prijalo ho olympijské hnutie, ako aj športové zložky a antidopingové organizácie po celom svete. Je uznaný viac ako 170 vládami (UNESCO Dohovor proti dopingu v športe).
Kódex 2021 SK
Code 2021 EN
Čo je doping?
Doping je definovaný ako porušenie jedného alebo viacerých antidopingových pravidiel uvedených v článkoch Kódexu 2.1 až 2.11.
Podľa Kódexu je povinnosťou športovca ovládať antidopingové pravidlá a vedieť, čo znamená ich porušenie. Porušenie antidopingových pravidiel neznamená len „pozitívny test“, ktorý Kódex definuje ako nepriaznivý analytický nález. Porušením antidopingových pravidiel je napríklad aj držba zakázaných látok alebo používanie zakázaných metód.
Ďalšie typy porušení:
- Falšovanie alebo pokus o falšovanie počas ktorejkoľvek časti dopingovej kontroly. Napríklad, úmyselné zasahovanie do práce komisára dopingovej kontroly, zastrašovanie potenciálneho svedka, zámena vzoriek alebo pridanie cudzej látky do vzorky.
- Držba zakázanej látky alebo metódy. Je neprijateľné kúpiť alebo prechovávať zakázanú látku pre kamaráta alebo príbuzného, s výnimkou určitých okolností, napr. kúpa inzulínu pre pacienta s diabetom.
- Obchodovanie alebo pokus o obchodovanie s akoukoľvek zakázanou látkou alebo metódou.
- Podanie alebo pokus o podanie zakázanej látky alebo metódy športovcovi.
- Spoluúčasť: asistovanie, povzbudzovanie, pomáhanie, navádzanie, pripravovanie, zakrývanie alebo akýkoľvek iný typ úmyselnej spoluúčasti zahŕňajúci porušenie antidopingového pravidla alebo pokus o porušenie „inou osobou“.
- Zakázané združovanie.
- Neposkytnutie informácií o mieste pobytu športovca.
- Vyhýbanie sa, odmietnutie alebo nepodrobenie sa odberu vzorky.
Športovec by si mal byť vedomý toho, že porušenie antidopingových pravidiel môže byť preukázané nie len laboratórnymi výsledkami, ale aj inými dôkazmi. Napríklad pomocou biologického pasu športovca (dlhodobé sledovanie biologických parametrov), priznania, svedectiev a rôznych dokumentov dokazujúcich porušenie pravidiel.
Práva a povinnosti športovca
Športovec má isté práva a povinnosti:
- Musí ovládať a akceptovať všetky antidopingové pravidlá.
- Nesie zodpovednosť za všetky látky, ktoré sa dostanú do jeho tela, čiže za všetko, čo konzumuje a pije, vrátane liekov a doplnkov výživy, ktoré užíva. Základné pravidlo je, čo je v tvojom tele, za to si aj zodpovedný.
- Musí byť dostupný pre odber vzoriek za účelom dopingovej kontroly.
- Musí informovať zdravotnícky personál o tom, že podlieha antidopingovým pravidlám a nesmie užiť liečbu obsahujúcu zakázané látky. Taktiež berie na seba zodpovednosť, že každá podstúpená liečba nie je v rozpore s Kódexom.
- Musí spolupracovať s antidopingovými organizáciami vyšetrujúcimi porušenia antidopingových pravidiel.
Úmysel a porušenie antidopingových pravidiel
Ako už bolo uvedené vyššie, športovec je zodpovedný za všetko, čo sa nachádza v jeho tele. Pri posudzovaní porušenia antidopingových pravidiel z dôvodu užitia alebo prítomnosti zakázanej látky, nie je nutné preukázať úmysel, zavinenie, nedbalosť alebo vedomé použitie.
Pri porušení antidopingového pravidla sa športovec nemôže hájiť tým, že zakázanú látku mu niekto dal, a on o tom nevedel, alebo že zakázaná látka nebola uvedená na etikete výživového doplnku, ktorý užíva, alebo že zakázaná látka/metóda neovplyvnila jeho športový výkon.
Užívanie alebo pokus o užitie zakázanej látky/metódy sa považuje za doping. „Úspešnosť, resp. „neúspešnosť“ dopingu alebo pokusu o doping na veci nič nemení.
Ak si nie ste istí, čo je vo výživovom doplnku, neužívajte ho. Nevedomosť neospravedlňuje.
Pravidlo miesta pobytu – ADAMS
ADAMS (Anti-Doping Administration and Management System – Antidopingový správny a riadiaci systém) je internetový databázový systém vytvorený Svetovou antidopingovou agentúrou (WADA).
ADAMS – Pravidlá pre športovcov zaradených do NRTP
Umožňuje vkladanie, uchovávanie, zdieľanie a poskytovanie informácií o jednotlivých športovcoch a ich miestach pobytu, dopingových kontrolách, terapeutických výnimkách (TUE) a prípadných sankciách voči športovcom. Táto databáza uľahčuje zdieľanie informácií medzi príslušnými organizáciami, a má za cieľ podporovať účinnosť, efektívnosť a transparentnosť.
Systém ADAMS zjednodušuje každodenné činnosti všetkých zúčastnených strán a športovcov zapojených do antidopingového programu.
Uľahčuje prácu antidopingovým organizáciám, ktoré nariaďujú testovanie, laboratóriám, ktoré informujú o výsledkoch testovania, antidopingovým organizáciám, ktoré spravujú výsledky a športovcom, ktorí poskytujú svoje informácie o miestach pobytu.
Tento systém má jednoduché použitie, je dostupný vo viacerých jazykoch a prostredníctvom internetu je dostupný všade na svete 24 hodín denne počas celého roka.
ADAMS – Rýchly sprievodca pre športovcov
Hlavným cieľom informovania o mieste pobytu je uľahčiť mimosúťažné testovanie. Poskytovanie informácií o miestach pobytu umožňuje antidopingovej organizácií lokalizovať športovca pre účely neohlásenej dopingovej kontroly. Takéto testovanie je základom efektívneho antidopingového programu.
Ak je športovec upozornený, že bol zaradený do „Registra pre testovanie,“ znamená to, že musí poskytnúť informácie o svojom pobyte štvrťročne.
Informácie zahŕňajú miesta a časy pravidelných činností a známych udalostí (miesto prespávania, tréningu, súťaže, sústredenia, práce…
) a jeden 60 minútový časový interval pre každý deň, kedy musí byť športovec k dispozícii pre možné testovanie. Pravidelné činnosti športovca a 60 minútový časový interval musia byť priebežne aktualizované.
Zoznam zakázaných látok
https://antidoping.sk/zakazane-latky-a-metody/
Zoznam zakázaných látok a metód každoročne vydáva Svetová antidopingová organizácia (WADA), pravidelne sa aktualizuje, minimálne raz ročne. Aktualizovaný nový zoznam zvyčajne nadobúda platnosť každý rok 1.
januára a je dostupný na stiahnutie na webovej stránke WADA, v slovenskej verzii si ho možno stiahnuť na webovej stránke ADA SR.
Zoznam sa rozdeľuje na látky, ktoré sú trvalo zakázané a na látky, ktoré sú zakázané len počas súťaže (väčšinou v rámci 24 hodín počas súťaže).
- Zoznam 2021 SK
- Zoznam 2020 SK
- Zoznam 2019 SK
- Prohibited list 2019 EN
- Trvalo zakázané sú tiež metódy ako krvná transfúzia.
- Je VAŠOU povinnosťou vedieť, ktoré látky a metódy sú zakázané.
Trvalo zakázaná látka sa nesmie užívať počas celého roka, čiže ani počas tréningu, ani počas súťaže. Napríklad anabolické steroidy sa užívajú počas tréningu a môžu mať dlhotrvajúci efekt na športový výkon alebo maskovacie látky, ktoré sa môžu použiť s cieľom zakrytia užívania iných dopingových látok.
Na druhej strane, užitie látky v období mimo súťaže, ktorá je zakázaná len počas súťaže, sa nepovažuje za porušenie antidopingových pravidiel, pokiaľ daná látka nie je prítomná v tele počas súťažnej dopingovej kontroly.
Na upresnenie, mnoho látok môže ostať v tele po dlhý čas.
Ak je výsledok dopingovej kontroly pozitívny na látku, ktorú športovec užil mimo súťaže (kedy nebola zakázaná), ale test súťažnej dopingovej kontroly je pozitívny (kedy je zakázaná), športovec porušil antidopingové pravidlá.
Zakázané látky sa môžu nachádzať aj v bežných liekoch, ako sú lieky proti bolesti, lieky proti prechladnutiu a chrípke. SADA pre Vás pripravila online databázu www.zakazanelatky.sk, prostredníctvom ktorej si viete overiť, či daný liek obsahuje zakázanú látku alebo nie. Pre bližšie informácie kontaktuje SADA.
Povolené lieky
Výživové doplnky
Regulácia výživových doplnkov je vo všeobecnosti minimálna. Bežné doplnky ponúkané či už v obchodoch so zdravou výživou alebo internetových obchodoch, neobsahujú zakázané látky, ak nie sú uvedené na etikete výrobku. V posledných rokoch sa pripisuje značný počet pozitívnych testov zle označeným alebo kontaminovaným doplnkom.
Výživové doplnky – stanovisko SADA
Vyskytlo sa viacero prípadov (aj na olympijských hrách), kedy boli športovci pozitívne testovaní na zakázaný stimulant metylhexamín (MHA). Tento stimulant je tiež známy ako 1,3-dimethylamylamin(DMAA) alebo geraniový olej. Tieto názvy môžu byť uvedené na etikete výrobku, ale názov „methylhexamin“ je uvedený len málokedy.
Nemali by ste brať výživový doplnok, ak existuje pochybnosť o tom, čo by mohol obsahovať.
Zvýšené riziko výskytu zakázanej látky môžu mať produkty, ktoré sľubujú anabolický efekt, pomáhajú pri regenerácii, poskytujú energiu alebo napomáhajú pri chudnutí. Vzhľadom na to, že budete niesť zodpovednosť za následky prípadného pozitívneho testu spôsobeného zle označeným doplnkom, najlepšou radou je: Neužívajte doplnok, ak neviete, čo obsahuje.
Naučte sa rozpoznať výstražné znamenia
Terapeutická výnimka (TUE)
https://antidoping.sk/tue/
Jeden z kľúčových princípov antidopingu je chrániť zdravie športovca.
Môže dôjsť k situácii, kedy je zo zdravotných dôvodov nevyhnutné užiť zakázanú látku alebo použiť zakázanú metódu. Podľa Kódexu je možné takúto situáciu riešiť tzv. Terapeutickou výnimkou (TUE).
Na získanie TUE je potrebné splniť niekoľko kritérií, napríklad:
- príslušná zakázaná látka/metóda je potrebná na účely liečby zdravotného stavu a športovec by utrpel vážne poškodenie zdravia, ak by mu zakázaná látka alebo metóda nebola poskytnutá;
- jej užitie nepovedie k zvýšeniu výkonnosti po liečbe;
- neexistuje primeraná terapeutická alternatíva.
Športovci na medzinárodnej a národnej úrovni si musia byť vedomí ďalšieho dôležitého pravidla: TUE musí byť udelená v časovom predstihu, nie retroaktívne (spätne), okrem situácií ohrozujúcich zdravie a vo výnimočných situáciách.
TUE pre športovcov na národnej úrovni udeľuje SADA. TUE pre športovcov na medzinárodnej úrovni udeľuje príslušná medzinárodná federácia. Usporiadatelia olympijských hier alebo iných významných podujatí môžu takisto udeliť TUE.
Nerátajte s tým, že TUE udelená SADA v rámci národnej úrovne bude automaticky uznaná aj na medzinárodnej úrovni. V prípade akýchkoľvek pochybností kontaktujte vašu medzinárodnú federáciu alebo usporiadateľa významného podujatia.
Testovanie, odber vzoriek a ich analýza
- Keď oprávnený komisár dopingovej kontroly požiada športovca o odovzdanie vzorky, musí tak urobiť.
- Každá antidopingová organizácia, ktorá spravuje konkrétneho športovca, má právomoc na odber vzorky moču alebo krvi, kedykoľvek a kdekoľvek.
- Národná antidopingová agentúra má právomoc testovať športovcov,:
- ktorí sú štátnymi príslušníkmi danej krajiny, majú trvalý pobyt v danej krajine, sú držiteľmi licencie alebo sú členmi športových zväzov (federácií, asociácií) v danej krajine, alebo
- ktorí sú prítomní v danej krajine, kde národná antidopingová organizácia vykonáva svoju činnosť, alebo
- ak o to požiadala medzinárodná federácia (asociácia), ktorá spravuje daného športovca.
Medzinárodné federácie majú právomoc testovať športovcov, ktorí podliehajú ich pravidlám,:
- vrátane športovcov zúčastňujúcich sa na medzinárodných podujatiach a
- športovcov, ktorí sú držiteľmi licencie tejto medzinárodnej federácie (asociácie), alebo sú jej priamy členovia.
Organizátor významného podujatia má právomoc testovať športovcov tohto podujatia.
Proces odberu vzorky je štandardizovaný. Pre viac informácií o odbere vzorky a vašich právach pozri https://antidoping.sk/dopingova-kontrola/
Za účelom zisťovania prítomnosti zakázanej látky vo vzorke športovca sa využívajú laboratória výlučne akreditované WADA.
Ako dlho sú vzorky uchovávané?
Vzorky moču môžu byť zmrazené, skladované a znovu otestované po dobu 10 rokov. Technológie analýzy vzoriek sa vyvíjajú, niektoré zakázané látky a metódy, ktoré nie sú v súčasnosti detekovateľné, môžu byť odhalené v budúcnosti.
Ak už boli vzorky použité pre účely odhalenia zakázaných látok, budú zbavené označenia a využité len na výskum, alebo budú zničené.
Návrat po ukončení aktívnej športovej činnosti
Ak ste patrili do registra medzinárodnej federácie alebo národného registra pre testovanie, musíte 6 mesiacov vopred zaslať písomnú žiadosť národnej antidopingovej organizácií, alebo medzinárodnej federácií. Počas týchto šiestich mesiacov budete podliehať pravidlám antidopingovej regulácie a musíte byť k dispozícií na testovanie skôr, ako sa zúčastníte súťaže.
Je zdravější balená voda, nebo kohoutková?
Voda z kohoutku je často kvalitnější než voda balená. Záleží na zdroji • Autor: iStock.com
Stále více lidí nevěří balené pitné vodě a raději pije tu, která jim teče doma z kohoutku. Není to ale jen módní trend a neškodíme zbytečně našemu zdraví?
Voda z kohoutku, přestože splňuje hygienické standardy, obsahuje i mnoho škodlivých látek. Z čističek odtéká tekutina „obohacená“ o chlor, polyfosforečnany a síran hlinitý. Bez těchto látek totiž voda neodpovídá hygienickým požadavkům. Dusičnany ani fosforečnany v ní ale nejsou obsaženy v takovém množství, aby to škodilo lidskému organizmu.
Jaký má na to názor oslovená lékařka Lucie Nováková? „Voda z kohoutku je také vhodná, jen musíme vědět, odkud je. Nesmí obsahovat moc železa a jiných látek, což se odráží na chuti,“ podotýká doktorka s tím, že je vždy lepší ji doma přefiltrovat.
„Pro malé děti je lepší voda převařená nebo je dobré rovnou koupit kojeneckou vodu,“ doporučuje Nováková. Voda z kohoutku tedy zdraví škodlivá není, i tak může být pro některé jedince nebezpečná, zejména pro ty, kteří trpí nějakým vážným imunitním onemocněním, ti by měli podle Novákové pít raději vodu balenou.
Pokud už kohoutkovou vodu pijete, je dobré ji nechat odtéct. Ve chvíli, kdy si ji naléváte do džbánu či do sklenice, by měla být studená. A jak se zbavit chlóru? Jednoduše. Nejlepší je vodu převařit nebo ji nechat chvíli odstát. Pokud máte ve vodě prokázané nějaké nežádoucí látky, je samozřejmě dobré přemýšlet o koupi nějakého dobrého filtru.
Voda uhasí žízeň lépe než limonády
Voda je pro náš organismus samozřejmě nenahraditelná. Kolik bychom jí měli denně vypít? „Za den by měl dospělý člověk vypít alespoň 2 litry vody. V teplých měsících se doporučují až 3 litry.
Lepší je samozřejmě obyčejná voda bez příchuti, umělých sladidel a bez bublin. Minerálky pak nejsou vhodné hlavně pro diabetiky či hypertoniky.
Navíc obyčejná voda zaručeně uhasí žízeň, což se například o sycených limonádách říct nedá,“ vysvětluje lékařka Nováková.
Faktem také je, že mnohé testy prokázaly, že balená voda není zdravější než ta z kohoutku. Ve většině světových výzkumů v kvalitě vždy zvítězila právě voda kohoutková.
V balených vodách vědci naopak našli například nadměrné množství organotrofních bakterií i nadlimitní obsah fluoridů, dusitanů, barya či sodíku. V některých případech se v ní dokonce objevily i nedovolené cizorodé toxické látky.
Problém balené vody je podle lékařky právě v tom, jak dlouhá doba uběhne mezi jejím stočením a následnou spotřebou. Může tu jít i o měsíce. Naopak u kohoutkové vody to je maximálně pár dnů. Při špatném skladování se navíc v balené vodě mohou tvořit zdraví škodlivé bakterie. Navíc za balenou vodu zaplatíte mnohem víc než za tu z kohoutku.
Ekologický aspekt balené vody
Existuje navíc i řada stolních filtrů, díky kterým bude voda čistější a chutnější. Plastové lahve jsou velkou zátěží pro životní prostředí. Třeba v sousedním Německu jsou dodnes běžné obchody s nápoji, kde si vodu odnášíte ve skleněných lahvích. Tento trend byl u nás bohužel přerušen, nebylo by dobré se k němu zase vrátit?
Navíc málo lidí žijících ve vyspělých zemích si neuvědomuje, že přes miliardu lidí nemá přístup vůbec k žádné pitné vodě. Kdyby se odstranilo plnění blahodárné tekutiny do plastových lahví, mohly by se ušetřené finanční prostředky použít na dodávky vody potřebným. To je ale jen přání z říše snů.
Autor: Daniel Mareš