Vytvořili jsme pro vás sbírku těch nejkrásnějších citátů o psech. Pojďme se podívat na citáty od slavných osobností i neznámých autorů. Který z citátů bude váš oblíbený? Vybrali jsme pro vás nejhezčí citáty o psech a psí lásce. Citáty můžete vybírat uspořádané podle následujících kategorií: Nejlepší citáty a psech Každý si myslí, že právě on … Read more
Vytvořili jsme pro vás sbírku těch nejkrásnějších citátů o rodině. Rodina znamená pro každého něco trošku jiného, ale pro mnoho z nás je to nejcennější, co máme. Pojďme se podívat na citáty od slavných osobností i neznámých autorů. Jsou to pravdy i moudra, která se ani po staletí nemění. Který z citátů bude váš oblíbený? … Read more
Citáty o štěstí od slavných osobností i neznámých autorů. Jsou to pravdy i moudra, která se ani po staletí nemění. Který z citátů bude váš oblíbený? Vybrali jsme pro vás 141 nejkrásnějších citátů o štěstí. Citáty o štěstí můžete vybírat uspořádané podle následujících kategorií: Nejlepší citáty o štěstí Lidské štěstí, to je taková šňůrka, na … Read more
Děti jsou kořením života i maminčin celý svět. Pojďte si pročíst nejzajímavější motta a citáty o dětech. V tomto článku vám přinášíme citáty z různých oblastí: o dětech a matkách, vzdělání, rodině, o výchově, učitelích, rodičích i vtipné citáty o dětech. Vyberte si a přejděte rovnou na vámi vybranou kategorii citátů: Citáty o dětech a … Read more
Hledáte inspiraci na jméno pro koně? Jste na správném místě! Připravili jsme pro vás velký seznam jmen, podle kterého si určitě vyberete. Jména pro koně jsme rozdělili podle několika kategorií – česká, anglická, podle barvy, neobvyklá, vtipná, mýtická, podle známých osobností, závodní a další. Můžete kliknutím v obsahu skočit přímo na některou z kategorií. Na … Read more
Velká kolekce, ve které najdete ty nejlepší zamilované sms pro svého miláčka. Ať už hledáte smsky pro kluka či pro holku, najdete své. Zamilované smsky jsme rozdělili do několika kategorií, můžete přes obsah skočit rovnou na jednu z nich – krátké, miluji tě, mám tě rád(a), na vyznání lásky, na usmíření, na dobrou noc, vtipné … Read more
Připravili jsme pro vás velký seznam pranostik na celý rok. Pranostiky najdete přehledně rozdělené na ty, které se váží ke konkrétnímu datu v měsíci a na pranostiky zahrnující celý měsíc. Kliknutím na následující seznam, můžete přeskočit rovnou na pranostiky, pro konkrétní měsíc. Co to je pranostika? Pranostika jde podle definice na Wikipedii „drobný útvar lidové … Read more
Chystáte svatbu a přemýšlíte nad originálním textem pro vaše svatební oznámení? Připravili jsme pro vás inspiraci v podobě textů v několika kategoriích: texty na klasická svatební oznámení, svatební citáty, vtipné texty na svatební oznámení, veršované texty na svatební oznámení a další. Ať už se vám nějaké motto zalíbí nebo si jej upravíte na míru, určitě … Read more
Výživa a hnojenie ozimnej pšenice na jeseň – Články
26. 09. 2018 Doc. Ing. Ladislav Ducsay, Dr., Ing. Marek Provazník; Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra Hnojení Zobrazeno 5902x
Efektívne a racionálne hnojenie porastov poľných plodín predstavuje komplikovaný proces analytickej práce, výsledky ktorej sa viac či menej úspešne uplatňujú v technologickom procese výživy rastlín, ktorá sa v podmienkach Slovenska podieľa na realizácii genetického potenciálu pestovanej plodiny približne 35%.
Úroveň tejto hodnoty je významne závislá od úrodnosti pôdy, v dôsledku čoho sa prejav efektu aplikácie hnojív môže nachádzať i v podstatne širšom intervale (6–80%).
Z tohto dôvodu patrí hnojenie rastlín a to i napriek neustálemu rastu cien priemyselných hnojív k najvýznamnejším faktorom ovplyvňujúcim výšku a kvalitu dopestovanej naturálnej produkcie.
Živiny
Výsledky viacerých vedeckovýskumných štúdií a poznatky z praxe potvrdzujú, že pre dostatočné množstvo a kvalitu zrna pšenice ozimnej je rozhodujúce zabezpečiť optimálny prísun všetkých biogénnych prvkov, pričom zvláštny význam má v systéme výživy všetkých poľných plodín dusík.
Za spolupôsobenia agroekologických podmienok prostredia je dusík limitujúcim prvkom úrody za predpokladu, že aj ostatné živiny sú optimalizované. Príkladom agroekologického vplyvu je vyššia teplota vzduchu so spolupôsobením zrážkového deficitu.
Tieto podmienky v mnohých prípadoch ovplyvnili kvalitatívne zloženie zrna formou nárastu koncentrácie dusíkatých látok.
V podmienkach zvýšenej teploty môže dochádzať k vyššej redukcii akumulácie sacharidov v porovnaní s obsahom dusíkatých látok, znižuje sa intenzita fotosyntézy a rastu, čo sa prejavuje urýchlením dozrievania zrna.
Dusíkaté hnojivá je najvhodnejšie aplikovať v období najintenzívnejšieho rastu, t. j. vo fázach odnožovanie až steblovanie, keď sa z celkového prijatého dusíka utilizuje až 70 %.
Z hľadiska vplyvu dusíkatej výživy na tvorbu úrody zrna pšenice sa považuje za najdôležitejšie regeneračné a produkčné prihnojenie.
Kvalitatívne prihnojenie porastov dusíkom, v rastovej fáze po odkvitnutí, zvyšuje vyrovnanosť zrna, obsah dusíkatých látok a mokrého lepku.
Ontogenetický vývin pšenice, priamo súvisiaci s jej výživou, začína už na úrovni zrna (osiva). Pri jeho napučaní sa mobilizuje činnosť enzýmov vplyvom ktorých sa zložité látky (škrob, disacharidy atď.) premieňajú na jednoduché látky. Ktoré zárodok využíva pre svoj rast.
Od „materskej“ výživy závisí kvalita zakorenenia rastlín (prechod na výživu z pôdy) a ich ďalší rast. Preto pri hodnotení kvality osiva pšenice, okrem mechanicko-fyzikálnych a biologických vlastností, by sa malo zohľadňovať aj chemické zloženie zrna.
Osivo pšenice, pri predpokladanej úrode 6 t/ha, by malo obsahovať nasledujúcu koncentráciu makroživín: dusík (N) – 2,2 %, fosfor (P) – 0,35 %, draslík (K) – 0,4 %, horčík (Mg) – 0,16 %, vápnik (Ca) – 0,08 %.
Počas zimy a skoro na jar je odber živín nízky, nakoľko rastlina ešte netvorí väčšie množstvo biomasy. Príjem živín rastlinami sa zvyšuje počas predlžovacieho rastu, vrcholu dosahuje väčšinou v dobe kvitnutia.
V období klasenia prichádza k väčšej spotrebe draslíka než dusíka, ku koncu vegetácie sa príjem draslíka znižuje. Zo znázorneného priebehu potreby živín (graf 1) možno usudzovať, že rastliny prijímajú veľkú časť živín v krátkej dobe.
Je teda dôležité, zaistiť ich dostatok v tých fázach rastu, v ktorých sú najviac potrebné.
Celková potreba živín na 1 tonu základnej produkcie pšenice ozimnej vrátane slamy predstavuje podľa odrody 25–30 kg N, 13 kg P2O5 (5,7 kg P) a 25 kg K2O (21 kg K). Potreba živín v jednotlivých rastových fázach nie je rovnaká.
Ak sa v jednotlivých rastových fázach v plnej miere splnili požiadavky ozimnej pšenice na živiny, v súlade s jej biologickými vlastnosťami, vysoká úroda sa formuje už na začiatku vegetácie. V období diferenciácie klasu a tvorby kláskov sa dusík a fosfor majú nachádzať v správnom pomere.
Dostatok fosforu v pôdnom roztoku v tomto období priaznivo vplýva na výšku úrody.
Keďže základy klasu sa vytvárajú a jeho prvky (pri priaznivom počasí) sa diferencujú už na jeseň, celú dávku fosforu, draslíka, časť dusíka v hnojivách (asi 20–25 kg/ha), zvlášť na chudobných pôdach, pri neskorej sejbe treba aplikovať na jeseň pred sejbou.
Pšenica ozimná patrí medzi plodiny, pre ktoré sú najviac rozpracované metódy optimalizácie výživy makroprvkami. Akákoľvek metóda, vychádzajúca z analýzy pôdy alebo z analýzy rastlinného materiálu alebo ich vzájomnej kombinácie, sa vyznačuje snahou optimalizovať hnojenie a zlepšiť naturálne, kvalitatívne a najmä ekonomické parametre produkcie zrna pšenice.
Hnojenie pšenice dusíkom
Základné úrodotvorné prvky obilnín, t. j. počet klasov na jednotku plochy, počet zŕn v klase a hmotnosť zŕn sa formujú postupne v priebehu vegetácie.
Na uvedené úrodotvorné znaky možno výrazne, cielene pôsobiť práve dusíkatým hnojením. Je potrebné si uvedomiť, že okrem pozitívneho pôsobenia možno pri nesprávnej aplikácii dusíka vyvolať depresiu úrody.
Pri hnojení pšenice dusíkom je potrebné vychádzať z celkovej dávky dusíka a jej rozdelenia na:
- dávku základnú – predsejbovú;
- dávku v priebehu vegetácie – regeneračnú, produkčnú a kvalitatívnu.
Základné faktory (obmedzenia) determinujúce spôsob stanovenia potreby živín a hojenia:
- potreba živín pre dosiahnutie predpokladanej úrody a kvality produkcie;
- charakteristika pestovateľského stanovišťa (poveternostné vplyvy, pôdny druh a typ, vodný režim pôdy);
- pôdne podmienky (pH, obsah prístupných živín a organickej hmoty, pomer katiónov);
- pestovateľské podmienky (predplodina, organické hnojenie, spracovanie pôdy, závlaha);
- ekologické a iné obmedzenia.
Stanovenie potreby, dávky a formy dusíka je vecou komplexného spracovania dostupných, multidisciplinárnych údajov, ktoré predpokladaným scenárom ich vzájomnej interakcie v reálnom čase, formujú výsledné rozhodnutie pestovateľa.
Dusíkom na jeseň obyčajne nehnojíme, najmä ak je obsah anorganického dusíka (Nan) stanoveného pred sejbou nad 10 mg/kg pôdy. Takisto, ak sme hnojili predplodinu maštaľným hnojom alebo nasleduje obilnina po ďatelinovinách hnojenie dusíkom vynechávame.
V jesennom období rastliny ozimnej pšenice prijímajú relatívne málo živín a cez zimu sa ich príjem úplne zastavuje. Podiel odobratého dusíka na jeseň nie je väčší ako 12 % z celkového odberu, a preto aplikovať vysoké dávky dusíka pred sejbou sú zbytočné, neekonomické a neekologické.
Na pozemkoch menej úrodných, po zlej predplodine a pri zaorávke väčšieho množstva pozberových zvyškov je možné aplikovať časť dusíka v dávke do 40 kg/ha.
Aplikácia nižších dávok dusíka na základné, jesenné hnojenie ozimnej pšenice je nevyhnutná, najmä pri neskorej sejbe odrôd s dobrou odnoživosťou, a na pôdach s nízkym obsahom anorganického dusíka. Ďalej pri sejbe po predplodinách, ktoré odčerpávajú veľa dusíka z pôdy a nechávajú pozberové zvyšky so širokým pomerom C : N, ako aj pri opakovanej sejbe po obilninách.
Pri základnom hnojení sa nesmie podceniť tzv. výživná hodnota stanovišťa, musia sa zohľadniť agrochemické vlastnosti pôdy a rešpektovať odrodové rajonizácie vrátane špecifických požiadaviek jednotlivých odrôd na výživu. Vzhľadom na vysoký podiel ozimných obilnín v osevných postupoch má veľký význam vplyv predplodiny.
Často je zaradená pšenica po obilnine a výnimkou nie sú aj niekoľkoročné zaradenie obilnín po sebe. V podmienkach s dostatkom jesenných zrážok patrí k najvhodnejším predplodinám lucerna, ďatelina a strukoviny. Silná redukcia ich plôch v dôsledku zníženia stavu hospodárskych zvierat zvyšuje v súčasnej dobe význam olejnín.
Význam predplodiny spočíva v tom, že môže podstatne ovplyvniť pôdne vlastnosti dôležité pre rast a pre formovanie úrodotvorných prvkov a kvality zrna. Bôbovité rastliny priaznivo pôsobia preto, že v pôde zanechávajú značné množstvo kvalitných pozberových zvyškov s úzkym pomerom C : N (1 : 20–25) a pozitívne ovplyvňujú fyzikálne a fyzikálno-chemické vlastnosti pôdy.
Významné je aj ich priaznivé pôsobenie na redistribúciu fosforu, draslíka, vápnika, horčíku a síry z hlbších vrstiev do orničnej vrstvy. Pri zaorávaní pozberových zvyškov repky ale aj slnečnice môžeme priaznivo zlepšiť živinný režim pôd. Ak nasleduje pšenica po obilnine, a ak sú pozberové zvyšky predplodiny zaorané, musíme pre ich lepší rozklad upraviť pomer C : N.
Doporučená dávka sa pohybuje v rozpätí 8–10 kg N na 1 tonu slamy. Pôdne podmienky a kvalitu predplodiny musíme akceptovať s predstihom pred prípravou pôdy k sejbe, prípadne ihneď pri ošetrení rozdrvenej slamy.
V tejto fáze je nutné podľa predpokladanej úrody a agrochemických vlastností pôdy upraviť zásobu P, K, Mg, Ca, ale takisto aj S tak, aby bol zaistený optimálny rast rastlín až do zberu a boli vytvorené predpoklady pre dosiahnutie optimálnych kvalitatívnych parametrov úrod.
Hnojenie pšenice fosforom
Dostupnosť fosforu pre rastliny je dôležitá už od začiatku vývoja. Hoci v tomto období (jeseň) je odber fosforu veľmi malý, pre rastliny je jeho príjem nenahraditeľný.
Fosfor sa pri klíčení a vzchádzaní rýchlo spotrebováva zo zásobných látok nachádzajúcich sa v zrne (fytín) a jeho nedostatok už na začiatku vývoja môže mať významný vplyv na ďalší vývoj porastu.
Výsledky z poľných pokusov s obilninami (pšenica, ovos, jačmeň) ukázali, že v niektorých rokoch optimálna zásoba fosforu v osive spôsobila až 20% zvýšenie úrod zrna pšenice v porovnaní s porastmi, kde bola nízka zásoba fosforu v osive.
Je preto žiaduce aby obsah fosforu v osivovom zrne pšenice bol na úrovni minimálne 0,3 % a tak rastliny rastúce z takéhoto osiva lepšie odolávajú rôznym stresovým podmienkam, ktoré sa v niektorých pestovateľských ročníkoch môžu vyskytovať.
Hnojenie fosforom by tak nemali podceňovať predovšetkým pestovatelia, ktorí si produkujú vlastné farmárske osivo a samozrejme pestovatelia s množiteľskými plochami.
Aplikácia fosforečných hnojív sa obyčajne realizuje súčasne s draselnými hnojivami prostredníctvom zmesí jednozložkových hnojív, alebo použijeme hnojivá kombinované. Dávku volíme podľa predpokladanej úrody a obsahu prístupného fosforu v pôde.
Pri výpočte normatívu vychádzame z potreby P na 1 tonu produkcie (5 kg) a predpokladanej úrody. Vynásobením získame množstvo P, ktoré bude pri danej úrode odčerpané.
Pokiaľ boli zaorané pozberové zvyšky, musíme však počítať so živinami, ktoré sa v nich nachádzajú a následne môžeme uskutočniť ďalšiu korekciu dávky hnojiva.
Vzhľadom na to, že fosfor je živina v pôde málo pohyblivá a pri nevhodných pôdnych podmienkach ľahko prechádza do menej rozpustných (a tým aj menej prijateľných) foriem, nie je hnojenie fosforom jednoduchou záležitosťou. S ohľadom na chovanie sa P v pôde je zrejmé, že nie je vhodné aplikovať P iba na povrch (napríklad prihnojením počas vegetácie), pretože využitie P ozimnou pšenicou bude veľmi nízke.
Najvhodnejšie je aplikovať fosforečné hnojivá už pred sejbou ozimnej pšenice ich zapracovaním do pôdy. Ideálne je zapracovanie hnojiva rovnomerne v celom orničnom profile. Za predpokladu dobrej pôdnej zásoby nie je potrebná vysoká dávka, je však nevyhnutné rešpektovať pôdne vlastnosti, najmä pH pôdy.
Bežnou praxou je napríklad jesenná aplikácia amofosu pred sejbou pšenice. Je potrebné však upozorniť, že fosfor v amofose (podobne aj v superfosfátoch) je v hnojive vo vodorozpustnej forme. Pri nevhodnom pH pôdy potom dochádza k vyzrážaniu dodaných vodorozpustných foriem a účinnosť hnojenia sa výrazne znižuje.
Do kyslých pôd sú vhodnejšie hnojivá typu mletých fosfátov a hyperfosfátov.
Hnojenie pšenice draslíkom
Pri stanovení dávky draselného hnojiva počítame s potrebou 20 kg draslíka na 1 t produkcie. Pri vyhodnocovaní obsahu prístupného draslíka v pôde musíme rešpektovať okrem iného aj pôdny druh. Pri výpočte skutočnej dávky K musíme zohľadniť nielen jeho obsah v pôde, ale takisto aj prípadné zaoranie pozberových zvyškov, ktoré sú na draslík relatívne bohaté.
Z draselných hnojív používame najčastejšie draselnú soľ.
Hnojenie pšenice horčíkom a sírou
Množstvo horčíka potrebné pre vytvorenie 1 t produkcie je 2,4 kg horčíka. Rozhodujúci je obsah prístupného Mg v pôde.
Aplikáciu horečnatých hnojív môžeme uskutočniť buď samostatne, alebo v rámci vápnenia, kedy použijeme dolomitický vápenec, prípadne pri aplikácii draselných a dusíkatých hnojív, z ktorých niektoré horčík obsahujú. Pre základné hnojenie používame najčastejšie Kieserit alebo horkú soľ.
S ohľadom na pokles imisií síry (cca do 15 kg/ha/rok) sa odporúča použiť pri predsejbovej príprave pôdy i hnojiva so sírou. Dobré skúsenosti sú so sadrovcom, jednoduchým superfosfátom, draselnými a horečnatými hnojivami s obsahom síry resp.
v prípade hnojenia dusíkom aj s dusíkatými hnojivami so sírou a horčíkom. Ich pozitívny vplyv sa prejavuje najmä v oblastiach s dlhodobo nízkymi imisiami síry a na pôdach s nízkym obsahom vodorozpustnej síry.
Pri výpočte potreby hnojenia sírou vychádzame z predpokladanej úrody podobne ako pri predchádzajúcich živinách. S obsahom síry v pozberových zvyškoch sa nepočíta.
Záver
Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti nie je vhodné, ak sa hnojenie ozimnej pšenice zovšeobecňuje a paušalizuje. Je potrebné prispôsobiť celý systém hnojenia konkrétnym prípadom, predovšetkým zohľadniť agrochemické vlastnosti pôdy a rešpektovať mobilitu jednotlivých živín v pôde.
Už v jesennom období je dôležité zabezpečiť dostatočné množstvo prístupných živín pre optimálny rast porastov ozimnej pšenice. Hnojenie fosforom, draslíkom a horčíkom by malo byť realizované pri predsejbovej príprave.
Dávka hnojiva s obsahom P, K a Mg sa stanovuje podľa plánovanej úrody pri zohľadnení obsahu živín v pôde, prípadne s ohľadom na obsah živín, ktoré vraciame do pôdy v podobe pozberových zvyškov.
Optimálne využitie jednotlivých živín však prichádza do úvahy len ak sú v poriadku aj ďalšie agrochemické vlastnosti pôdy (pôdna organická hmota, pH pôdy, nasýtenosť sorpčného komplexu jednotlivými katiónmi), ktoré je nevyhnutné upravovať dlhodobo.
Život bez pšenice
Vydavateľstvo Premedia, 2013
Je možné, aby nevinne pôsobiaca obilnina stála za väčšinou bežných zdravotných problémov? Ľahšie tomu uveríte po zistení, že zjedenie dvoch krajcov celozrnného chleba zvýši hladinu cukru v krvi viac, než keby ste zjedli dve polievkové lyžice cukru….
Čítaj viac
- Popis knihy
- Podrobnosti
- Recenzie
- O autorovi
- Vydavateľstvo
Dostupné aj v atraktívnej KOLEKCII za výhodnú cenu. Je možné, aby nevinne pôsobiaca obilnina stála za väčšinou bežných zdravotných problémov? Ľahšie tomu uveríte po zistení, že zjedenie dvoch krajcov celozrnného chleba zvýši hladinu cukru v krvi viac, než keby ste zjedli dve polievkové lyžice cukru. Práve tomuto fenoménu sa venuje kniha amerického kardiológa, ktorá je v Spojených štátoch už druhý rok najpredávanejším titulom o zdravej výžive. Chlieb, pečivo, pizza, cestoviny – pšenica je v našej strave všadeprítomná. Zlatožlté zrno však poškodzuje naše zdravie a stojí za hromadením tuku. Za posledných päťdesiat rokov sa pšenica tak geneticky zmenila, že s pôvodnými odrodami nemá veľa spoločného. Nová pšenica robí ľudí tučnými, podporuje diabetes ako aj starnutie, poškodzuje srdce a mozog a škodí pleti. Doktor William Davis predstavuje alternatívu a spôsob, ako byť zdravý a štíhly bez pšenice. Od zavedenia nových zdravotných odporučení v sedemdesiatych rokoch, ktoré boli zamerané na zníženie podielu tuku v strave, sa v Spojených štátoch objavil zvláštny fenomén: Američania začali rapídne priberať, zhoršilo sa ich zdravie a zvýšilo riziko cukrovky. Potom, čo dvom tisíckam svojich pacientov odporučil úplne vynechať pšenicu, prišiel autor knihy k prekvapivému záveru, že epidémiu obezity nevyvolal cukor, tuky ani sedavý spôsob života, ale práve pšenica. Kedysi nevinná potravina výrazne zvyšuje hladinu cukru v krvi a vyvoláva závislosť, keď sa ako na tobogáne striedajú cykly hladu, prejedania a únavy. Autor predkladá presvedčivé dôkazy pre vylúčenie pšeničných produktov z našej stravy a ponúka spôsoby, ako to urobiť čo najľahšie a bez rizika, že sa vrátime k nezdravým návykom. Svoje tvrdenia podporuje skúsenosťami z vlastnej praxe, ako aj množstvom vedeckých štúdií z posledných desaťročí. Čítaj viac zrozumiteľné vysvetlenie a uistenie, že idem správnym smerom, keď sa vzdávam priemyselne spracovaného jedla a hlavne chleba….. Čítaj viac keby ste radsej namiesto kupovania takychto hluposti a drahsich akoze zdravsich potravin si platili mesacne fitko a normalne (s mierou) sa stravovali, tak dosiahnete lepsie vysledky ako s takymito pseudovedeckymi blbostami… staci s mierou jest a hybat sa a kludne si mozete potom z casu na cas naladovat do seba hoc aj mekac… toto je ciste strasenie satanom / cukrom Čítaj viac to môže napísať iba niekto kto to nečítal..som zvedavá čo by ste robili, keby ste mali celiakiu..ja ju mám a zisťovali mi to strašne dlho..a táto kniha mi veľmi pomohla..hlavne od kŕčov, vyražiek, obezitou a problémami so štítnou žľazou..málokedy natrafíte na dobrého doktora a zato, že Vám fitko pomáha, to ešte neznamená, že pomôže každému..každý kto pochybuje, nech skúsi vynechať pšenicu a po pár týždňoch uvidí zlepšenie.. Čítaj viac
Miro, nemozem suhlasit !!! Chodim hravat futbal i hokej, pravidelne behavam, plavam, lyzujem… proste cielene sa hybem, a napriek tomu s tvojim nazorom nesuhlasim! Vyskusal som vysadit psenicu z mojho jedalnicka a vysledky bolo zakratko citit (I na tele vidiet 🙂 ). Nebudem nikoho o mojej, ci jeho pravde presviedcat . Povazujem vsak investiciu za € 12,30 za zmysluplnu a prinajmensom vhodnu na sebe to skusit. A VYDRZAT, VYDRZAT, VYDRZAT!!! Garantujem, ze zlepsenie na duchu i tele ocenite! Čítaj viac
Nevies co hovoris. Najskor sa presvec ,nastuduj, over si a potom odsudzuj. Čítaj viac Táto kniha mi zmenila život. Pred rokom som bol relatívne zdravý mal som 20 kg nadváhu, vysoký tlak, vysoký cholesterol, alergiu, astmu, migrény, úzkosti, chronickú únavu ….. Nič vážne, to má skoro každý druhý. Užíval som asi 10 liekov s nepríjemnými vedľajšími účinkami. Niekoľko mesiacov po úplnom vylúčení obilnín a výraznom znížení sacharidov všetky choroby zmizli, vysadil som všetky lieky a váha ide dolu. Po roku 15kg. Začiatky sú trochu ťažké, naozaj na pšenicu je závislosť a budete mať absťák, ale trvá to len niekoľko dní, treba vydržať. Kto vydrží už sa k pôvodnému stravovaniu nevráti.
Doporučujem aj knihu „Pšeničný mozog“
Čítaj viac V knihe sú prekvapujúce informácie. Hlavne pre tých, čo si svoj život nevedia bez chleba predstaviť. Veľa ľudí nedokáže ani len pomyslieť na niečo také ako život bez chleba. Treba si ju prečítať. To čo sa v nej uvádza stojí aspoň za zamyslenie. Nie sú to vymyslené veci, ktorými sa autor snaží zvýšiť predajnosť. Sú to fakty, ktoré sa začínajú v súčasnosti vyplavovať na povrch a otvárať nám oči. A to, že bez pšenice sa dá rýchlo chudnúť som zažil aj na sebe. Za týždeň som schudol 4 kg. Čítaj viac Prosim Vas su v tejo knihe uvedene aj prakticke recepty ? cim nahradit muku …nikde to nie je spominane…. dakujem, inak vsetko co je popisane v ukazke mi dava zmysel. Čítaj viac Na konci sú recepty, nápady čím môžete obilniny nahradiť. Radím dokúpiť si kuchársku knihu Čítaj viac Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania. už preto, že vstúpila do konfliktu s mnou vyznávanou klasickou paradigmou ( napr. AKV Dr. B.). Maximálne ma zaujali: “ Pšenica je najväčší trip medzi potravinami, nič sa jej nevyrovná keď ide o účinky na mozog a nervový systém …. ale prepánajána, prečo pšenica zhoršuje schizofréniu, autizmus a ADHD …?“ str.59,64. Keď som predvcerom obiloviny vysadil, naozaj ma zasiahol absťák podobných rozmerov ako pri odvykaní od cigár. A pretože mám v blízkej rodine schizofrenika, musím nové informace brát bez predsudkov ….
Neskôr Vám oznámim, či a ako sa polepšila moja hladina HDL, LDL lipoproteinov (tzv. cholesterol). Ako sa zredukoval viscereálny tuk …
Čítaj viac Odporucam pre pokrocilejsich Kniha je vyborna. Autor je lekar a dava informacie o lepku formou, ktora nemusi vyhovovat kazdemu – znacna cast textu sa pohybuje niekde medzi populárnou formou a vedeckym zavanom. Velmi si vazim, ze autor ku kazdej kapitole na potvrdenie svojich nazorov priklada citacie publikovaných clankov vo vedeckých casopisoch To vyrazne zvysuje vierohodnost zaverov zverejnených v tejto knihe. Ak nie ste ochotny sustredovat sa na zaklady biochemie, chemie, atd., tak si radsej precitajte knihu Novaka Djokovica a rozhodnete sa, ako dalej. Čítaj viac Kniha Život bez pšenice ukazuje ľuďom ako sa dá normálne žiť bez výrobkov obsahujúcich múku. Bezlepková diéta alebo strava je súčasťou života nielen slávnych osobností ako Novak Djokovič alebo Gwyneth Paltrow, ale aj mnohých ľudí trpiacich celiakiou. Kniha nám ukazuje, že bezlepková strava je oveľa zdravšia a nášmu telu prospešnejšia ako klasická strava a ponúka nám návod ako skoncovať s múkou v našej strave. Skúste to aj vy 🙂 Čítaj viac Jedna z najlepsich knih ake som tento rok cital a nasledne som dal muke zbohom. Čítaj viac Ivko ty co si taky nahnevany? uz mas abstak, ci ta dievcata nechcu? komplex z tvojich prispevkov len tak srsi. ukludni sa! Čítaj viac
WILLIAM DAVIS, MD, je preventívny kardiológ, ktorý propagáciou života bez pšenice prispel k zníženiu srdcových chorôb a obezity.
Je zakladateľom internetového programu Track Your Plague zameraného na prevenciu srdcových chorôb, často prispieva do odborných aj populárnych publikácií.
So svojou manželkou a troma deťmi žije vo Fox Pointe vo Wisconsine v súlade s tým, čo hlása – hľadať v ich domácnosti celozrnné žemle či chrumkavé croissanty by bolo márne.
Čítaj viac Prejsť na stránku vydavateľstva
Vydavateľstvo PREMEDIA patrí medzi menšie vydavateľstvá a zostať malým je aj jeho zámer. Vydáva široké spektrum kníh, ktorých spoločným menovateľom by malo byť, aby ich čítanie nebolo stratou času.
Postupne sa vyprofilovali viaceré edície, ako napríklad TICHÁ VODA zameraná na svetovú beletriu, CIVILIZÁCIA prinášajúca knihy o spoločenských zmenách, či edícia LABYRINT venovaná detektívkam.
Vydavateľstvo zároveň prinieslo množstvo kníh zo psychológie a populárnej ekonómie, silná je jeho edícia venovaná modernej histórii – od Súostrovia Gulag až po knihy Timothyho Snydera a ďalších súčasných autorov.
Čítaj viac
Kernza: Viacročná plodina ako nová alternatíva pšenice
/AGROBIZNIS/
V súčasnej dobe sa 80 až 85 % všetkých potravín vyrobených v rámci rastlinnej výroby je generovaných z jednoročných plodín.
Svoje špeciálne zastúpenie tu majú práve zrniny, ktoré tvoria 45 % celkového príjmu kalórií ľudstva. Lídrom v tomto segmente ostáva pšenica. Pšenica sa však ako jednoročná plodina musí každoročne vysievať, zberať a pôda následne obrábať, čo do značnej miery zvyšuje environmentálnu záťaž krajiny.
I preto šľachtitelia z Land Institute v štáte Kansas v USA už takmer dve desaťročia pracujú na vývoji „viacročnej pšenice“, ktorá by dokázala konkurovať tradičnej pšenici z pohľadu jej zastúpenia v potravinovom reťazci a súčasne jej pestovanie bolo ekologicky prijateľnejšie.
Táto viacročná trvalá tráva s botanickým názvom Thinopyrum intermedium už má aj svoj marketingový názov – Kernza. A postupne sa začína presadzovať aj v potravinárskom priemysle.
Zrno Kernzy sa totiž dá spracovať podobne ako pri pšenici na múku, z ktorej sa už dnes vyrábajú cestoviny, chlieb, rôzne cestá či dokonca i pivo.
Popri jej potenciálu v potravinárskom priemysle má plodina ambíciu ukázať svoj potenciál aj v oblasti ochrany pôdy a životného prostredia. V prvom rade ide o viacročnú plodinu, ktorá nevyžaduje intenzívnu agrotechniku, nakoľko odpadá orba či každoročné odstraňovanie plodiny z poľa. To poľnohospodárom šetrí čas, pohonné hmoty ako aj pracovnú silu.
Ako trvalá plodina je Kernza odolná voči suchu, za čo vďačí svojej bohatej koreňovej sústave, ktorá siaha až do hĺbky 3 m. Korene rastliny sú pritom skvelým lapačom oxidu uhličitého. Prezident Land Institite Fred Iutzi plodinu opisuje ako pumpu, ktorá dokáže vytiahnuť oxid uhličitý z atmosféry a uložiť ho do pôdy.
Plodina súčasne dokáže viazať dusík, čím znižuje jeho vyplavovanie do prostredia. To z nej na rozdiel od pšenice robí aj plodinu nenáročnú na výživu týmto makroprvkom. Až do obdobia mrazov ostáva zelená, čím efektívne chráni pôdu pred eróziou.
Využiť ju pritom možno popri potravinárskom priemysle aj vo výžive zvierat, pričom v experimentálnych pokusoch sa javí ako ideálny podsev k lucerne.
Málo atraktívna pre poľnohospodárov
Napriek neodškriepiteľným environmentálnym benefitom je Kernza pre agrosektor ako aj potravinársky priemysel stále len okrajovou záležitosťou. Problémom plodiny je, že napriek tomu, že má v klase viacej zŕn v porovnaní s klasom pšenice, zrná majú aktuálne stále len pätinovú veľkosť tých pšeničných.
Výnosovo sa tak na pšenicu zďaleka „nechytá“. Vedci z Land Institute však usilovne pracujú na tom, aby sa to zmenilo, pričom predpokladajú, že do 10 rokov sa im podarí Kernzu vyšľachtiť tak, aby jej zrná dosahovali 50 % veľkosti zŕn pšenice.
Dlhodobým cieľom je vytvoriť aj semi trpasličie variety plodiny, zvýšiť výnosy plodiny tak, aby plne konkurovali pšenici a zlepšiť kvalitatívne ukazovatele pekárenskej kvality plodiny. Z pohľadu agrotechniky je Kernza pripravená na veľkopestovanie už dnes, keďže vyžaduje agrotechniku porovnateľnú s tradičnými obilninami.
Tiež je nenáročná na klimatické podmienky, čo jej dáva predpoklad pre pestovanie vo viacerých kútoch sveta, pričom vyššie výnosy dáva v chladnejších podmienkach. V súčasnosti sa plodina komerčne pestuje na približne 500 hektároch, dominantne v USA.
Je zrejmé, že Kernza nemá ambície stať sa v budúcnosti úplnou náhradou pšenice vo výžive ľudstva, no jej nové variety môžu priniesť farmárom pri jej lokálnom pestovaní profit, nehovoriac o environmentálnych benefitoch pre moderné farmy či výživu.
Navyše sa zdá, že práve viacročné plodiny sú cestou ako znížiť environmentálnu záťaž a efektívne bojovať s klimatickou zmenou, čo sa zdá byť do budúcnosti pre ľudstvo jedna z najväčších výziev. Kernza je pritom plodina, ktorá dokáže simultánne chrániť pôdu a vzduch ako aj poskytovať obživu ľudstvu.