Narodila jsem se v Praze v roce 1975 a až do svých 32 let jsem žila typický velkoměstský život. Vystudovala jsem Pedagogickou fakultu UK a měla jsem se stát učitelkou francouzštiny a občanské výchovy.
Ještě během studií jsem měla opakované zdravotní potíže spojené s oslabenou imunitou. Díky tomu se ve mně probudila touha pochopit své tělo, zjistit čím vším své zdraví oslabuji a jak bych ho mohla co nejpřirozeněji posílit.
Uvědomila jsem si, že jsem prošla základní, střední i vysokou školou a nikde jsem se nenaučila, jak důležité je jíst základní potraviny bez chemických přísad, jak nám i přírodě škodí pesticidy, proč je potřeba mnohokrát denně alespoň trochu rozhýbat tělo, jak nutný je dostatečný spánek v úplné tmě, jak léčivé je Slunce, vzájemné doteky a práce se zemí, jak je nám (nejen v krizích) nápomocný náš dech, vděk a péče o duši.
Ráda objevuju souvislosti
A tak je to už téměř 25 let, co jsem fascinována objevováním souvislostí mezi tím, co jíme, jak to vzniká, jaký vliv má současné moderní zemědělství a potravinářský průmysl na celou přírodu a lidské zdraví.
Učitelka ve škole se ze mě sice doposud nestala, ale lidem předávám inspiraci k tomu, jak jíst a žít zdravě podle rytmů přírody. Tím slovem „zdravě“ myslím úplně normálně a přirozeně. Nemám na mysli žádné speciální diety ani složitá výživová doporučení…
Od roku 2005 žijeme na venkově obklopeni loukami a milými sousedy. Jsem maminkou dvou dcer, Natálky a Elišky.
Napsala jsem tři bestsellerové knihy o zdravém a dobrém vaření, ekologickém zemědělství a biopotravinách: Biokuchařku, BioAbecedář a Novou Biokuchařku, kterých se prodalo přes 80 000 kusů. Stála jsem u zrodu Pro-Bio Ligy (dnes Lovime.bio) a Biopekárny Zemanka.
Na křtu Nové Biokuchařky – zleva David Šašek, vyhlášený šéfkuchař, Katka Kamenická, milá grafička, která dává všem mých knihách grafickou tvář, Alenka Hrbková,vynikající a zkušená fotografka, která fotí do všech mých knih a obdivuhodný Pavel Maurer, který je už tradičně kmotrem mých knih.
Mám ráda rčení: „I když je otec nemoci neznámý, matkou je vždy strava“, a proto považuju poctivé jídlo za nejjednodušší možnost ke snížení „chemického koktejlu“ v těle, v mysli i v přírodě.
Nikdy v historii se totiž plošně nepoužívaly chemické postřiky na polích, nikdy v historii se do jídla nepřidávalo tolik umělých dochucovadel a šidítek.
A nikdy nebylo jídlo tak levné! Bohužel takové potraviny jsou dnes vnímány jako „normální“!
Co jsou pro mě normální potraviny
Normální jsou pro mě základní potraviny, které vyrostly ve zdravé půdě bez pesticidů a umělých hnojiv nebo které pochází ze zvířat žijících v přirozených podmínkách s přístupem na pastvu a Slunce.
Takovým způsobem vznikají biopotraviny v ekologickém zemědělství, a proto jsou přirozené a bezpečné pro lidi i ekosystém. Nerozumím tomu, proč značku bio vnímá tolik lidí negativně. Bio není móda ani zbytečný luxus. Je to čím dál tím větší nutnost – pro půdu, spodní vody, biodiverzitu i pro lidi.
Vždyť po celou historii, až do 20. století, lidé nic jiného nejedli. Neříkali tomu „bio“ a nedělali z toho velkou vědu.
Poctivá práce na poli a v kuchyni
Jíst zdravě totiž není žádná složitá věda, ale poctivá práce jak na poli, tak v kuchyni. Mnohem víc než speciální diety, vysokorychlostní mixéry a exotické super-potraviny, potřebujeme my všichni cítit spoluodpovědnost za to, jak jídlo vzniká. Potřebujeme navázat osobní vztah buď přímo s půdou, nebo s farmáři, kteří o půdu dobře pečují. Co kupujeme, to podporujeme…
O tom, jak žijeme v rytmu roku bude má 4. kniha Rytmus roku s Hankou Zemanovou. Od dubna 2020 ji můžete „ochutnávat“ na Instagramu.
[email protected] 
@hanka_zemanova_biokucharka
Otec je pre každé dieťa v živote dôležitý
Dieťa sa učí najmä napodobňovaním svojich blízkych. Výrazne ho formuje spoločnosť a okolie, v ktorom vyrastá a nie nadarmo sa hovorí, že dieťa vychováva celá dedina.
Otec a matka sú však pre dieťa primárnym zdrojom lásky, bezpečia, vedomostí, získavania sociálnych zručnosti, obrazu o sebe samom a formovania svetonázoru. Rodičia sú tí, ktorých dieťa chce nasledovať, chce sa im podobať a chce ich tešiť. Preto je nesmierne podstatné, aký príklad deťom dávame.
A hoci takmer každý muž dokáže splodiť dieťa, ale nie každý vie byť otcom. Ak má dieťa dobrého otca, je to preňho v živote obrovská výhra.
Čím je otec výnimočný a prečo je jeho prítomnosť dôležitá?
Otec je viac, ako len druhý dospelý v rodine. David Popenoe vo svojej knihe Život bez otca, popisuje významné faktory, ktoré má prítomnosť a starostlivosť najmä biologického otca na rozvoj osobnostných charakteristík dieťaťa.
Otec predstavuje pre dieťa ekonomickú stabilitu, ochranu, bezpečie a spravodlivosť.
Postavenie otca v rodine ajeho výchovný štýl je signifikantne rozdielny od princípov, ktoré dieťaťu sprostredkováva matka a zohráva nesmiernu dôležitosť v zdravom vývine dieťaťa a jeho sociálnych zručností.
Štúdie dokazujú, že deti, ktorým otec prejavuje lásku, náklonnosť a podporu, disponujú lepšími schopnosťami v oblasti kognitívnych schopností, sociálneho vývinu a lepšie sa začleňujú do kolektívu. Rovnako, u školopovinných detí, kde sa otec zaujíma o ich školské výsledky, vykazujú tieto deti lepší akademický prospech.
Aký je rozdiel medzi matkou a otcom vo vzťahu k dieťaťu?
Najzákladnejším princípom je fakt, že vzťah matky a dieťaťa je vrodený. Je to prvá väzba, ktorú dieťa nadväzuje už počas doby, kým je ešte v matkinom tele. Matka je pre dieťa nesmierne dôležitá, zohráva nezastupiteľnú rolu v sebaprijatí a osobnostných charakteristikách dieťaťa a taktiež v tom, ako sa dieťa bude vyvíjať.
Napriek tomu, otec je pre dieťa nemenej dôležitý.
Hoci sa v živote dieťaťa vyskytuje menej často, keďže spravidla pracuje, alebo je inak neprítomný, v jeho prípade je dôležitá kvalita času, ktorý strávi s dieťaťom.
Dieťa a otec sú prvé osoby, ktoré spolu nadväzujú vzťah. Ich vzťah nie je vrodený, o to dôležitejšie je, aby bol nadviazaný správne, zdravo a rešpektujúco.
Richard Koestner vo svojej viac ako 26-ročnej štúdii dokazuje, že rozhodujúcim faktorom vo vývine empatie dieťaťa je prítomnosť a starostlivosť otca o dieťa. Otcovia, ktorí pravidelne trávia kvalitný čas osamote so svojím dieťaťom zohrávajú signifikantnú úlohu v ich zdravom emocionálnom vývine.
Otcovia inak ovplyvnia dcéry a inak synov
Otec je pre dcéru prvým a najdôležitejším mužom v živote. Od ich vzájomného vzťahu závisia všetky jej ďalšie vzťahy. Otec dcére ukazuje, ako má vyzerať zdravý vzťah s mužom. Ak je otec nežný a milujúci, dcéra zvykne rovnaké kvality hľadať aj vo svojom partnerovi.
Ak je otec prísny a neprístupný, dcéra inklinuje k mužom, ktorých musí dobíjať. Otec ukazuje dcére, ako sa má muž k nej v budúcnosti správať aj tým, ako sa on správa k jej matke a ďalším ženám v okolí.
Ak ženy všeobecne zhadzuje, zosmiešňuje alebo ich názory a pocity neberie vážne, dcéra bude ženské pohlavie rovnako vnímať ako nedostatočné. Otec, ktorý prejavuje lásku, úctu a podporu voči žene, učí svoju dcéru sebahodnote a dôvere voči mužom.
Dcéry takýchto otcov majú v budúcnosti nižšie riziko, že budú mužmi zneužívané, degradované, alebo ponižované.
Na rozdiel od dcér, ktoré si budujú vzťahy s druhými ľuďmi na základe toho, aký vzťah mali so svojím otcom, synovia zvyknú správanie otca, hoci aj nevedomky, kopírovať. Ak je otec spravodlivý a rešpektujúci, rovnakým kvalitám učí aj svojho syna.
V prípade, ak otec nie je v rodine prítomný, chlapci hľadajú iných mužských predstaviteľov, podľa ktorých si utvárajú obraz o mužskom svete a o správaní sa v ňom. Takýmto vzorom pre nich môže byť nevlastný otec, starý otec, učiteľ, starší kamarát.
Akú rolu zastáva otec v živote dieťaťa?
Väčšina ľudí považuje za najkrajšie spomienky práve tie, kedy s nimi otec trávil čas a naučil ich bicyklovať, plávať, lyžovať, zbierať hríby, chytať ryby, hrať futbal.
Pre dieťa je otec učiteľom a vzorom číslo jeden, dieťa si ho celý život idealizuje, dobrovoľne ho nasleduje a zo šťastných spomienok čerpá cely život.
Preto je veľmi dôležité, aby sa otec deťom venoval a trávil s nimi dostatok aktívneho a hodnotného času.
Dieťa si inštinktívne volí otca na iný typ hry ako matku. Vďaka hre s otcom sa učí dieťa pravidlám, správnym zásadám, rozvíja spoločenské zručnosti, trénuje si zmysel pre humor, zmysel pre fair play. Otec v dieťaťu prebúdza bojovnosť, rivalitu, súperenie, dravosť a je dôležité, aby ho v týchto vlastnostiach viedol správnym smerom.
Či sa to mužom páči alebo nie, svojím každodenným správaním dávajú príklad deťom, určujú mu, čo je správne a čo je nevhodné správanie. Ak otec povie dieťaťu, že nie je správne biť druhé deti alebo im brať hračky z rúk, a následne ho dieťa vidí, ako udrie zviera, ženu, alebo inú osobu, prípadne ukazuje nedostatok rešpektu voči autoritám, dieťa bude kopírovať jeho správanie, nie jeho slová.
Dieťa preberá od otca spôsob narábania s financiami a s majetkom. Vníma otca ako živiteľa rodiny, pričom matka je väčšinou na materskej dovolenke a zabezpečuje každodenné potreby dieťaťa.
Otec býva väčšinou ten, kto prináša do rodiny peniaze a dieťa voči nemu získava rešpekt aj z tohto hľadiska.
Hoci dnes už nie je výnimkou ani otec na materskej dovolenke a pracujúca matka, pripadne matka samoživiteľka, dieťa preberá následne postoje rodičov.
Nielen kvôli robustnejšej stavbe tela, ale i vďaka nej, vníma dieťa otca ako ochrancu. Otec je pre dieťa symbolom bezpečného domova, v ktorom sa cíti ono aj jeho matka a súrodenci dobre.
Otec býva spravidla manuálne zručnejší, technicky zdatnejší a rieši problémy inak ako matka.
Pre dieťa je dôležité, že otec ako i matka si stoja za svojím slovom, a deti sa vedia spoľahnúť na to, že dodržia slovo, vymedzia hranice a idú deťom príkladom v rešpekte voči ostatným.
Čo ak otec chýba?
Mnohokrát sa cesty rodičov rozídu.
Je vtedy pre neprítomnosť otca dieťa odsúdené na nešťastný a nespokojný život? Viaceré novodobé výskumy dokazujú, že v prípade rozvodu, ak otec naďalej udržiava vzťah s dieťaťom a prejavuje oň úprimný záujem, stretáva sa s ním a konzultuje s ním bežné starosti každodenného života, školské povinností trávi s ním čas hrou a zaujíma sa naďalej o jeho prispievanie, nemá na dieťa negatívny dopad.
V situáciách, ak je otec neznámy alebo nevykazuje záujem o dieťa, je vhodné ak slobodná matka vyhľadá pomoc vo forme starého otca, blízkeho mužského priateľa, zodpovedného pedagóga, alebo iného predstaviteľa mužského pohlavia, ktorý by sa pravidelne s dieťaťom stretával a sprostredkoval mu mužský pohľad na svet. Nie je dobré, ak žena zanevrie na mužov a pred dieťaťom sa o nich negatívne vyjadruje. Ak má syna, znižuje tým jeho vlastnú hodnotu a v prípade dcéry narúša jej dôveru v mužov a ohrozuje jej budúce partnerské vzťahy.
Preto, ak má dieťa otca, biologického, nevlastného, starkého, alebo iného človeka, ktorý mu zastáva úlohu otca, uctite si ho a poďakujte mu na Deň otcov za jeho úsilie, obetavosť, vedenie, príklad a čas. Lebo práve čas a záujem sú najsilnejšími prejavmi lásky.
Nezabudnite im poďakovať
Tento rok 21. júna oslávime 110. výročie dňa otcov. A hoci, na Slovensku Deň otcov ešte stále nie je veľmi populárny, jeho korene siahajú až do roku 1910, kedy sa prvýkrát 19.júna slávil oficiálny Deň otcov.
Na jeho vzniku sa najvýznamnejšie podieľala Sonora Smart Dodd z mesta Spokane v štáte Washington, ktorá z úcty a lásky voči svojmu otcovi, podala návrh na slávenie Dňa otcov miestnej cirkvi a štátu. Sonora si chcela týmto dňom uctiť svojho otca, vojnového veterána, ktorý sám vychovával šesť detí. Prezident Richard Nixon ho trvalo uzákonil až v roku 1972 na tretiu nedeľu v júni.
Zdroje: Richard Koestner, et al., “The Family Origins of Empathic Concern: A Twenty-Six Year Longitudinal Study,” Journal of Personality and Social Psychology 58 (1990) David Popenoe, Life Without Father, (New York: The Free Press, 1996), p. 163.
Určenie alebo zapretie otcovstva k dieťaťu
Rodičovstvo sa určuje podľa zákonných zásad uvedených v Zákone o rodine. S určením materstva spravidla nie je problém, aj keď Zákon o rodine pamätá aj na takúto situáciu, kedy v prípade pochybností určí materstvo súd. Problém vzniká pri určení otcovstva k mal.
dieťaťu, spravidla vtedy, keď jeden z rodičov nie je presvedčený otcovstvom k mal. dieťaťu. Správne určenie otcovstva je pritom zásadnou otázkou pre oboch rodičov, ale najmä pre mal. dieťa, ktoré má právo rozvíjať svoj vzťah so svojím biologickým otcom.
Pokiaľ teda vzniknú pochybnosti s určením otcovstva, odporúčame tieto pochybnosti čo najskôr odstrániť. Mnohí rodičia z rôznych dôvodov úmyselne nezapíšu otca mal. dieťaťa do rodného listu mal. dieťaťa. Ide za každých okolností o nesprávny postup. Pokiaľ nie je biologický otec zapísaný v rodnom liste mal.
dieťaťa ako jeho otec, tak nemá žiadne rodičovské práva a ani povinnosti k mal. dieťaťu. Okrem toho, že mal. dieťa nemôže plnohodnotne rozvíjať vzťah so svojím otcom, nemôže sa ani spoľahnúť na jeho výživu.
V tejto kapitole sa budeme venovať základným otázkam súvisiacim s určením a zapretím otcovstva k mal. dieťaťu s dôrazom na prípady, keď medzi rodičmi vznikne spor o určenie, resp. zapretie otcovstva k mal. dieťaťu.
Otcovstvo k mal. dieťaťu sa určuje tromi spôsobmi:
- na základne tzv. domnienky otcovstva manžela matky mal. dieťaťa,
- súhlasným vyhlásením oboch rodičov mal. dieťaťa a
- rozhodnutím súdu.
V závislosti od toho, akým spôsobom bolo otcovstvo k mal. dieťaťu určené, je možné otcovstvo zaprieť nasledovnými spôsobmi:
- podaním návrhu na súd na zapretie otcovstva v trojročnej lehote, ak návrh podáva matka mal. dieťaťa, resp. muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením a
- podaním návrhu na súd na zapretie otcovstva bez obmedzenia lehoty, ak návrh podáva mal. dieťa.
V zmysle §85 ods.
1 a 2 Zákona o rodine: „Ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
Ak sa narodí dieťa žene znovu vydatej, považuje sa za otca neskorší manžel, aj keď sa dieťa narodilo pred uplynutím trojstého dňa po tom, čo jej skoršie manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné“.
Uvedené zákonné ustanovenie ustanovuje tzv. domnienku určenia otcovstva manžela matky mal. dieťaťa. Keďže ide o zákonnú domnienku, znamená to, že matričný úrad do rodného listu mal. dieťaťa bez ďalšieho dokazovania zapíše ako otca mal. dieťaťa manžela matky mal. dieťaťa, resp. neskoršieho manžela matky mal. dieťaťa.
Samozrejme, že ide o vyvrátiteľnú domnienku určenia otcovstva. Matka mal. dieťaťa môžu v lehote troch rokov od narodenia mal. dieťaťa podať na súde návrh na zapretie otcovstva k mal. dieťaťu. Manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom.
Otcovstvo voči dieťaťu narodenému v čase medzi stoosemdesiatym dňom a trojstým dňom od vykonania zákroku asistovanej reprodukcie so súhlasom manžela matky nemožno zaprieť. Otcovstvo však možno zaprieť, ak by sa preukázalo, že matka dieťaťa otehotnela inak.
Ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov. Ide najmä o prípady mal. detí slobodných matiek. Za otca mal.
dieťaťa sa v tomto prípade považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.
Okrem súhlasného vyhlásenia rodičov nie je potrebné pri tomto spôsobe určenia otcovstva otcovstvo iným spôsobom dokazovať.
Muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, ako aj matka mal. dieťaťa môžu podať na súde návrh na zapretie otcovstva v lehote troch rokov odo dňa jeho určenia, táto lehota sa však neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.
Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Na podanie návrhu na určenie otcovstva na súde neplynie žiadna lehota. Otcovstvo určené rozhodnutím súdu nie je možné zaprieť.
Ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti konania o zapretie otcovstva. Na rozdiel od rodičov mal.
dieťaťa, dieťa môže vždy bez obmedzenia zákonnej lehoty podať na súd návrh na prípustnosť zapretia otcovstva. Ešte predtým, než súd bude konať o samotnej otázke zapretia otcovstva, musí súd rozhodnúť, či je vôbec v záujme dieťaťa, aby sa začalo konanie vo veci zapretia otcovstva.
Súd pri rozhodovaní berie ohľad len na to, či takýto postup je v záujme dieťaťa, nie rodičov a či rodičom skutočne lehota uplynula. To sú dve zákonné podmienky pre prípustnosť konania zapretia otcovstva.
Pokiaľ súd rozhodne o tom, že je v záujme dieťaťa, aby sa konalo o zapretí otcovstva, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať na súde návrh na zapretie otcovstva.
Na podanie návrhu o prípustnosť zapretia otcovstva ako aj následného návrhu na zapretie otcovstva na podnet mal. dieťaťa neplynie žiadna zákonná lehota. V oboch prípadoch môže návrh podať ako dieťa plnoleté tak aj maloleté. Tu vzniká otázka, kto je oprávnený za maloleté dieťa podať návrh o prípustnosť zapretia otcovstva.
Treba uviesť, že tu súdna prax nie je úplne jednotná. Ja sa prikláňam k výkladu podľa ktorého za dieťa v takomto prípade podáva návrh zákonný zástupca, t.. rodič zapísaný v rodnom liste (Uznesenie Ústavného sudu SR č.k. II.US.320/09-9).
Treba uviesť, že zákonný zástupca má v tomto prípade právo podať výlučne návrh o prípustnosť zapretia otcovstva avšak v samotnom konaní, dieťa nezastupuje, zastupuje ho súdom ustanovený kolízny opatrovník, spravidla UPSVAR. Podľa iného výkladu, návrh môže podať len súdom ustanovený opatrovník, čiže nie zákonný zástupca pre možný konflikt záujmov medzi rodičom a dieťaťom.
Možný je tiež výklad aplikujúc §9 Občianskeho zákonníka podľa ktorého samotné maloleté dieťa môže takýto návrh podať a aj podpísať, za podmienky že je dostatočne rozumovo vyspelé.
Návrh na určenie, príp. zapretie otcovstva sa podáva na okresnom súde, v obvode ktorého má žalovaný – domnelý rodič svoje bydlisko. Návrh adresujte súdu v troch rovnopisoch.
Návrh na súd by mal obsahovať najmä:
- Osobné údaje navrhovateľa – toho, kto návrh na súd podáva, t.j. rodiča, ktorý sa domáha určenia otcovstva alebo jeho zapretia s uvedením jeho mena, priezviska, trvalého bydliska a štátnej príslušnosti. Rovnako je potrebné uviesť osobné údaje odporcu − rodiča, ktorým je ten, proti ktorému návrh smeruje a osobné údaje mal. dieťaťa.
- Z návrhu musí byť zrejmé, že sa domáhate určenia alebo zapretia otcovstva spolu s odôvodnením. Pokiaľ sa domáhate určenia otcovstva, je potrebné uviesť, v ktorom období došlo k predpokladanému splodeniu dieťaťa, príp. opísať, odkedy a dokedy sa udržiaval intímny pomer s druhým rodičom. Pokiaľ sa domáhate zapretia otcovstva, je potrebné uviesť, príp. aj označiť dôkazy, ktoré vedú k podozreniu, že otec mal. dieťaťa, ktorý je zapísaný v rodnom liste mal. dieťaťa, nie je jeho biologickým otcom.
- Návrh na súd musí byť podpísaný navrhovateľom a opatrený dátumom a miestom podpisu.
K návrhu na súd je potrebné priložiť najmä nasledovné prílohy:
- rodný list mal. dieťaťa, pokiaľ ho máte k dispozícii,
- listinné a iné dôkazy preukazujúce dôvody, pre ktoré sa domáhate určenia, resp. zapretia otcovstva, pokiaľ existujú.
Po podaní návrhu, súd vo veci nariadi ústne pojednávanie, na ktorom predovšetkým vykoná výsluch účastníkov konania a ďalšie dokazovanie vo veci. Rovnako vypočuje aj kolízneho opatrovníka, ktorým je miestne príslušný ÚPSVaR, ktorý zastupuje v tomto konaní mal. dieťa.
Súd spravidla ustanoví v konaní znalca z odboru genetiky, ktorý vypracuje znalecký posudok, v ktorom na základe testov DNA účastníkov konania a mal. dieťaťa určí pravdepodobnosť otcovstva k mal. dieťaťu. Na základe takto vykonaného dokazovania súd následne v rozsudku určí otcovstvo k mal. dieťaťu, príp. určí, že osoba nie je otcom mal. dieťaťa, alebo návrh zamietne.
Pokiaľ súd na základe vykonaného dokazovania určuje otcovstvo k mal. dieťaťu, zároveň v rozsudku upraví aj výkon rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu (zverenie, výživné a styk). Bližšie informácie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu nájdete tu: úprava výkonu rodičovských práv
Naša advokátska kancelária ponúka komplexné právne služby pri zastupovaní v konaní o určenie / zapretie otcovstva k mal. dieťaťu najmä v nasledovnom rozsahu:
- právne poradenstvo za účelom najlepšieho postupu pri určení, resp. zapretí otcovstva
- mimosúdne rokovania s druhým účastníkom,
- vypracovanie a podanie návrhu na súd na určenie, resp. zapretie otcovstva, vrátane kompletného právneho zastúpenia v konaní až do právoplatného skončenia veci.
Rodičovské komplexy
Podkladom nám bude kniha od Vereny Kast: Otcové – dcery, matky – synové, v ktorej autorka skúma rodičovské komplexy a ako pomáhajú a bránia v utváraní identity dieťaťa.
Rodičovské komplexy
O komplexoch možno hovoriť ako o fragmentoch, ktoré treba integrovať, pretože inak začnú žiť svojim vlastným životom a zasahovať nám do života a to často bez toho, aby sme si to všimli. Dnes budeme hovoriť o materských a otcovských komplexoch – o tom ako otec a matka sprevádzali dieťa na ceste životom a ako sa to prejavuje.
V živote dieťaťa zohrávajú otec s matkou dôležitú úlohu. A to v niekoľkých oblastiach. Dieťa ich vníma ako vzor. Utvrdzuje sa vďaka nim o svojej hodnote. Potvrdzuje si tu svoju mužnosť či ženskosť. Učí sa budovať vzťah k opačnému pohlaviu. Problémom je, ak rodičia nemajú k sebe pekný vzťah (ako manželia).
Odkiaľ sa dieťa naučí tomu, ako by vzťah mal vyzerať? Problémom však tiež je, ak jeden z rodičov je dominantným, alebo ak je neprítomný.
A v neposlednom rade je dôležité, aby sa dieťa od rodičov mohlo odpútať – aby sa pripravilo na život – získalo vlastnosti vďaka ktorým sa bude môcť osamostatniť a založiť si rodinu, aby následne nadviazalo na predchádzajúci vzťah s rodičmi, ale už na inej „úrovni“.
Obraz otca a matky môže mať veľa podôb. Jung by povedal, že achetypov. Ale do takej hĺbky ísť nemusíme. Stačí vedieť, že existuje veľa spôsobov, ako byť otcom a matkou.
Niektoré sú pozitívne a iné negatívne.
Ale aj pozitívne môžu dieťaťu uškodiť, ak v dôležitej fáze toto materstvo či otcovstvo dieťa neintegruje (nevezme si z neho čo uzná za vhodné), prípadne ak mu rodičia nedovolia, aby sa odpútalo.
Skôr než prejdeme ku konkrétnym príkladom, treba povedať dve veci. Samotných podôb otcovstva a materstva je veľmi veľa. Preto mnohé veci budú len v náznakoch. A znovu treba zdôrazniť, že aj to čo bolo pozitívne, môže sa zmeniť na negatívne, ak dieťaťu bráni vybrať sa vlastnou cestou.
Matka, ktorá sa stará
V prvom prípade máme ženu – matku, ktorá sa celá obetovala preto, aby rodina mala zázemie domova. Vytvorila priestor, kam sa všetci radi vracali. Otec bol skôr v úzadí. Mohli by sme hovoriť o matke, ktorá je milujúca a ktorej na deťoch záleží. V krátkom čase u mňa v kresle skončil jej syn, aj dcéra.
Syn nedokázal odísť z domu. Až tak veľmi ho matka pripútala k sebe. Vo vzťahoch hľadal náhradu za svoju matku, pretože nebol samostatný. Hľadal niekoho, kto by mu nahradil „servis“, ktorý pre neho zabezpečovala matka. Nemusel urobiť nič preto, aby ho matka milovala. A tak mu chýbala ctižiadostivosť.
Jeho vzťahy krachovali na tom, že tí druhí niečo od neho požadovali. Jeho matke stačilo, že bol jej synom a že ju neopustil. Bol večným synom svojej matky. Mal problém vytrvať a niečo dotiahnuť do konca. To všetko si vyžadovalo príliš veľa námahy.
Matka ho nepochybne milovala, škoda že mu nedovolila sa odpútať, prípadne mu dať impulz, aby odišiel (osamostatnil sa).
Dcéra sa pomerne rýchlo identifikovala s matkou. A po jej smrti ju pomerne rýchlo nahradila. Stala sa tou, ktorá znovu z domu vytvorila domov. Vytvorila zázemie pre všetkých a veľa sa preto obetovala. Teraz sa ocitla v depresií, pretože jej deti porušili zvyklosti a rozhodli sa osamostatniť.
Mala pocit, že jej obeta bola márna. Ale obraz / vzor matky ju zväzoval aj v iných oblastiach. Partnera si našla takého, ktorému vyhovoval práve tento obraz. Teraz zistila, že ju zväzuje. Deti už odišli.
Ako to zasiahne jej vzťah s mužom? A bude schopná prijať lásku preto, aká je? Ak doteraz ju milovali preto, čo robila?
To bol pôvodne pozitívny materský komplex, ktorý sa zmenil na negatívny. To čo pôvodne vytváralo zázemie, v istom okamihu bránilo v raste a v osamostatnení. Ťažko povedať, či deti mali byť priebojnejšie, alebo matka mala dať impulz.
Otec, ktorý sa stará
V druhom prípade došlo k takej polarite, kde otec sa viac venoval synom a matka dcéram. Otec sa tak moc venoval synovi (a nepomerne viac než dcéram), že ich vzťah bol veľmi silný. Otec sa v synovi videl a uprednostňoval ho pred dcérami, občas dokonca aj pred manželkou.
Cenou za túto pozornosť a prijatie bolo, že syn musel otca prijať ako vzor, ktorý má vždy pravdu a proti ktorému sa nedá namietať. Dnes synovi chýba ťah na bránku. Bez problémov prijíma akúkoľvek autoritu a podriaďuje sa jej.
Dodnes hľadá prijatie a pochopenie, už nie od otca, ale od mužov, ktorí sú starší od neho a otca mu nahrádzajú. Problémom je pre neho aj vzťah so ženami – ženu prijíma len ako tú, ktorá dotvára domácnosť a vytvára zázemie – myslím tým, že navarí a postará sa, aby bolo čisto.
Nie je pre neho rovnocenným partnerom. Otec tu zabránil synovi, aby sa stal sám sebou.
Ale výrazný otec môže byť problémom aj pre dcéru. Otec dcéru veľmi obdivoval a pýšil sa ňou. Dokonca ju postavil na piedestál nad svoju manželku a ona hoci malá, vnímala to, že matku porazila. Odvtedy ju priťahujú starší muži. Ako by jej nahrádzali vzťah s otcom.
Väčšinou takýto otec zasahuje dcére do výberu partnera, pretože je jeho konkurentom. Tu k tomu neprišlo, pretože jej nápadník pracoval v otcovej firme a bol doslova ako by mu z oka vypadol. A otec sa v ňom videl. V podstate v ňom videl seba.
Ako vyzeral jej vzťah s manželom? Podriadila sa mu tak, ako otcovi. Nebol to rovnocenný vzťah. Keďže bola šikovná, v čisto ženskom kolektíve sa pomerne rýchlo presadila. Ale ak by sa jej postavil muž, akceptovala by ho bez boja. Má dobrý pocit zo seba, keď ju muž obdivuje. A tím sa stáva zraniteľná.
Vlastne aj ku mne prišla kvôli vzťahu s manželom, zamilovala sa do staršieho muža, nie kvôli sebe…
V obidvoch prípadoch to otec prehnal so starostlivosťou.
Až tak, že v prvom prípade sa syn stal dominantný a v druhom sa dcéra stala pasívnou a páčili sa jej starší muži… Aj tu pôvodne pozitívny obraz otca muža, sa stal záťažou.
V niečom je tento obraz bolestnejší, pretože podľa klasickej psychológie, by otec mal byť tím, kto dá impulz k odpútaniu. To puto medzi matkou a dieťaťom je predsa silnejšie.
Matka prítomná, ale chybujúca
V treťom prípade budeme nazerať na matku, ktorá bola negatívnou postavou. Jej príbeh nepoznáme, nesúďme ju. Ale ako matka zlyhala.
Otec z domu často odchádzal, deti časom mali podozrenie, že z domu uteká pred matkou. A matka? Nie že by sa nesnažila, ale dom nebol domovom, na nikoho nemala čas. Nebola osobou, ktorá rodinu spája, každý tam bojoval sám za seba. A keďže dcéra mala veľa súrodencov, nájsť si kúsok miesta pre seba bolo zložité.
To však môže byť aj pre jedináčka, ak ho rodičia ignorujú. Keďže nezažila skutočné prijatie, chýbal jej pocit vlastnej hodnoty. A keďže toto prijatie nezažila ani ako žena zo strany matky – teda ženy, mala problém prijať seba ako ženu, vnímať seba ako príťažlivú a peknú ženu.
Neskôr svoju ženskosť začala objavovať vďaka iným ženám. V práci inklinovala k veľkým výkonom. Musela podať veľký výkon, aby mala dobrý pocit zo seba. To že je a je na nej čo obdivovať, zjavne nestačilo. Aké ťažké pre ňu bolo získať dobrý pocit.
A aké ťažké by to bolo, keby mala rodinu a deti? Po tom, všetkom bola citovo chladná. Pred vzťahom dávala prednosť úniku do sveta fantázie.
Ak u ženy bol výkon cestou, ako mať dobrý pocit zo seba, ešte výraznejšie to je u syna, ktorý má takúto matku. V tomto prípade matka bola prítomná, ale bezradná. Syn bol často chorý a ona mu nevedela pomôcť. On vo svojom detskom veku to nedokázal pochopiť, nevedel že za to nemôže.
Jednoducho sa obviňoval z toho, že matka je nešťastná. Otec bol neprítomný. Možno keby sa mu viac venoval a trochu ho „okresal“. Bol by silnejší a menej ustráchaný. V tomto prípade syn hľadal útechu v práci a tvrdo pracoval. Vďaka tvrdej práci pomerne rýchlo pracovne stúpal.
Keďže bol aj pekný, začal mať veľa nápadníčiek, hoci bol ženatý. Za manželku si vzal ženu, ktorá bola depresívna. V podstate spolu vytvorili domácnosť podobnú tej, ktorú zažil ako dieťa. Aj jeho otec bol neprítomný (hoci pre prácu).
V tomto prípade chladnosť vzťahu ho robila voči iným ženám zraniteľným a bolo pre neho ľahké podľahnúť…
Aj tu možno vidieť matku, ktorá nie že by nechcela. Možno nevedela, možno sama nedostala. V každom prípade nebola úplná. Jej obraz bol narušený. Syna ten obraz poškodil pri hľadaní partnerky a dcére bránil v prijatí seba.
Prítomný, ale chybujúci otec
Vo štvrtom prípade máme negatívnu postavu otca.
Smerom k synovi je asi najlepším príkladom príbeh Franza Kafku. Jeho dopis otcovi je všeobecne známy. Jeho otec bol výrazný a dominantný. A ako sa jeho syn vzďaľoval jeho predstavám, jeho otec bol viac a viac s ním nespokojný. V podstate ho zavrhol.
Ak bude robiť to, čo chce otec, nebude sám sebou. Ak bude sám sebou, jeho otec ho neprijme. Podriadi sa otcovi, alebo sa vzbúri? A pritom, ak by ho otec prijal, mohol by byť sám sebou a milovaný. Ale to by nebol negatívny obraz… Syn pochyboval o sebe, bol málo priebojný.
Básne vydali po jeho smrti a aj to v rozpore s jeho túžbou (mali byť spálené). Ak by nevyšli, dnes by sme o ňom nevedeli. Žien sa bál. A mal problém prijať ocenenie od iných mužov.
Ako prijať ocenenie od iných, ak chýbalo ocenenie od otca? Ako by ste držali v rukách náradie a nevedeli, ako ho použiť…
U dcéry bol negatívny otcovský vzor spojený s tím, že otec ju stále zhadzoval. Nech urobila čokoľvek, nebola dosť dobrá. Zhadzoval ju aj ako ženu. Do života vstupovala s tím, že nemala pocit vlastnej hodnoty a neverila si.
Mala problém nadviazať aj vzťah, veď kto by ju miloval? A aj po rokoch čo sa odsťahovala, tak veľmi túžila po prijatí a uznaní zo strany otca. Je to o to smutnejšie, že jej matka sa snažila jej pomôcť a kompenzovať negatívne prejavy zo strany otca.
Lenže niektoré prejavy kompenzovať nemožno, prípadne skôr ich nahradí iný muž (alebo žena u syna) a aj to nie úplne.
.
Obdobie puberty je tím obdobím, kedy syn / dcéra sa začnú odpútavať od svojich rodičov a prehodnocovať ich obraz. Ak bol pozitívny, ľahšie ho dotvoria podľa seba a ľahšie budú postupovať v práci a zakladať si rodinu. Ak pozitívny nebol, najprv musia tieto „veci“ v sebe opraviť inak riskuje, že jeho život sa vyberie iným smerom akoby chcel, prípadne si ho nedokáže naplno vychutnať.
Kedysi bežal v tv seriál Frasier. V jednej časti Frasier psychiater dával terapiu svojmu šéfovi, ktorému sa rozpadlo manželstvo. Nakoniec pri analýze skončil pri vzťahu s otcom, ktorý bol komplikovaný a rozplakal sa.
Vtedy prišiel Frasierov otec Martin a povedal – „som zvedavý na koho to hodíte, keď tu nebudeme!“ Rodičia môžu negatívne ovplyvniť dieťa, ale potom je výzvou pre dieťa sa s tým popasovať. Bude to mať ťažšie, o tom nikto nepochybuje.
Ale napriek tomu môže mať nakoniec pocit vlastnej hodnoty a aj dobrý vzťah. Je to problém, s ktorým sa dá pracovať.
Tomáš Hupka
Verena Kast vyštudovala filozofiu a psychológiu. Prednáša na Inštitúte C. G. Junga a na univerzite v Zurichu. Dnes sme si od nej priblížili knihu Otcové – dcery, matky – synové.
Zdroj fotografie:
www. talkspace. com